Môže sa stať, že najlepším prostriedkom na výchovu detí bude sebaláska

Nebojme sa byť svojskí, bojme sa byť rovnakí ako všetci ostatní.

Moja kamarátka sa vydala a hneď po svadbe každý naliehal, kedy už budú mať dieťa. Narodil sa im krásny chlapček, rodičovstvo sa im nesmierne zapáčilo, a preto onedlho ohlásili, že očakávajú ďalšie bábätko. Namiesto radosti zo strany rodiny a známych sa však dočkali odmietavých výrazov – a to ste si nedali pozor?

Verím, že mnohí z nás sa stretli s podobnými „škatuľkami“. Ak sme single, pýtajú sa nás, či s niekým chodíme, kedy budeme mať náprotivok a čo robíme preto, aby sme si ho našli. Ak sme našli našu spriaznenú dušu, každý nalieha, kedy bude svadba. Keď sa zoberieme, všetci nám podsúvajú myšlienku, že do roka má byť dieťa. A ak je prvorodené dostatočne odrastené, pýtajú sa nás, kedy bude ďalšie. Zdá sa, akoby sme nikdy nevyhoveli požiadavkám, ktoré si vytvorila spoločnosť. Musíme sa držať predom dohodnutých a „normálnych“ vydláždených ciest. A preto mnohí z nás, v snahe žiť tento „normálny“ život, zostávajú vo vzťahoch z povinnosti, nie z lásky.

Bohužiaľ, poznám veľmi veľa ľudí, ktorí majú vedľa seba nevhodného partnera či partnerku. Hoci je ich partnerstvo neuspokojivé a neraz násilnícke, obávajú sa odísť. Prečo? Často je odpoveď jednoduchá – boja sa, že by zostali sami a nikoho iného by si už nenašli. Do vzťahu bez lásky a rešpektu privedú deti, ktoré sa naučia, že takto má vyzerať manželstvo. Vzťah, v ktorom sa rodičia urážajú a ubližujú si, alebo sú k sebe chladní, pokladajú za normálny a podobný koncept komunikácie si potomkovia osvoja aj vo svojich budúcich vzťahoch. Vytvárajú sa tak generácie nešťastných ľudí, ktoré vychovávajú zronené a nešťastné deti.

Neviem, či premýšľam inak, ale zdá sa mi, že ľudia berú deti ako majetok alebo, prepáčte mi za prirovnanie, domáce zviera. Rozhodnú sa, že budú mať dieťa a hotovo, pričom sa na situáciu nepozrú z pohľadu samotného dieťaťa. Bude šťastné v rodine, ktorú sme preň vytvorili? Mnohí akosi zabúdajú, že deti sú živé bytosti, ktoré myslia a cítia. Vycítia, že vzťah rodičov nie je harmonický, ale rodičia si neuvedomujú, že týmto odsudzujú svojho potomka k nešťastnému životu plnému bolesti a neuspokojivých vzťahov. A to všetko preto, lebo dieťa musí mať podľa názoru spoločnosti každý. Ak máme vek na to, aby sme ho mali, tak ho splodíme s partnerom, síce nevhodným a bez lásky, ale hlavne že splníme povinnosť, ktorú od nás každý očakáva.

Ospravedlňujem sa za drsnejšie slová. Viem, že niekedy sa podarí splodiť dieťatko neplánovane a to je v poriadku. Nikto by nemal nikoho odsudzovať, ak nepozná celý príbeh a nie je na mieste dotyčného človeka. Nikdy však nie je neskoro pracovať na sebe, aby sme našu ratolesť vychovali ako šťastnú osobu. Neviem ako vy, ale keby som ja bola tým hlavným dôvodom, prečo je moje dieťa nešťastné, bolo by to pre mňa to najväčšie zlyhanie. Osloboďte sa od nátlaku rodiny a známych, akí máte byť a čo máte spĺňať. Pracujte na sebe a hlavne na vzťahu k sebe. Pokiaľ sa necítite dobre osamote, nebudete sa cítiť dobre ani s nikým iným. Vaše správanie a slová o iných vyjadrujú, aký vzťah máte k sebe. Ak ľúbite seba, budete láskavosť šíriť aj v okolí. Ak máte v sebe bolesť a cítite nenávisť voči svojej osobe, tieto emócie sa prenesú aj do komunikácie s ostatnými – hlavne s deťmi. Jedine harmóniou v duši dokážete vytvoriť harmonické prostredie domova, ktoré je potrebné pre výchovu psychicky zdravého dieťatka. Preto nestrácajte čas naháňaním sa za láskou; odjakživa ju máte v sebe. Sebahodnotu nenájdete v okolí, ale vo vlastnom vnútri. Verte si a buďte tou najlepšou verziou samých seba.

Mgr. Mária Hanúsková
64. časť seriálu Môže sa stať…
Ilustrácia pixabay.com

Seriál Môže sa stať…
Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú. Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia. To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život. Seriál Môže sa stať, opisuje situácie/reakcie/vety rodičov a ich možný dopad na budúcnosť, sebadôveru a sebapoňatie detí.

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.