♪ Nerušte Alžbetku! Učí sa sústrediť.

Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 88)

Milá maminka. Veľakrát sa stane, že sa nahneváš. V momente, ako držíš pri uchu telefón a voláš s dedkom, babkou, tetou, sestrou, kamarátkou… Zrazu dobehnem ja a pýtam sa ťa, rozprávam sa s tebou. Vravíš: „Nevyrušuj ma, práve telefonujem, nepočujem ani teba, ani toho v telefóne, nedokážem sa sústrediť, keď na mňa rozprávajú dvaja.“ Vieš, že tomu celkom rozumiem? A potrebujem, aby si tomu porozumela aj ty.

Viem, že telefonuješ, maminka. Viem, že sa potrebuješ sústrediť. Lenže keď ťa vidím, hoci aj s tým slúchadlom v ruke, potrebujem niečo vedieť. Práve vtedy. Či si nevidela moju fixku, či nevieš, kde je stavebnica, kedy príde tatko domov, napustíš mi vodu, som smädná… Alebo chcem, aby si odkázala babke, s ktorou telefonuješ, že mám pre ňu darček a chcem vedieť, kedy ma navštívi. Je pre mňa prirodzené čakať, že mi na otázky odpovieš.

Prečo? Pretože to robíš, keď telefonuje tatko. Pretože to robí tatko, keď telefonuješ ty. Spýta sa a ty odpovieš. Spýtaš sa a on odpovie. To isté sa deje, ak si ma k telefónu vypýta babka, dedko, teta… Spýtate sa a ja odpoviem. Nielen to. Keď sa sústredím ja, najmä pri maľovaní, stavaní kociek, obedovaní, prezeraní si obrázkov, behaní po vonku, chytaní žabiek… Jednoducho prídete a prirodzene čakáte, že vám na otázky odpoviem. Že pôjdem obedovať, oblečiem sa, veď sa chystáme von. Pýtate sa, čo to práve maľujem, čo robím. Čokoľvek. Vidíte, že som sústredená, ale pýtate sa. Rušíte.

A ja sa neviem sústrediť aj na jedno aj na druhé, najmä keď sa to len učím. No a čo, že ma vyruší motýľ – ten príde ticho a moja myseľ si ho vyberie. Nezáleží, že sa neviem sústrediť nadlho – moja myseľ sa riadi svojím časom. Aj ja potrebujem počuť len jedného z vás a potrebujem sa ho naučiť počúvať. Je to ako myšlienka, maminka, o ktorej tvrdíš, že ju nesmieme pretrhnúť ako niť. Ak sa naučíš čakať ty, naučím sa to i ja. Ďakujem!

Alžbetka
Foto DA Alžbetkinej mamky
____________________________________________________

Volám sa Alžbetka. Mám päť rokov. A nie, nechodím do škôlky. Som neuveriteľne energická, výbušná, netrpezlivá a temperamentná. Neviem síce, čo to všetko znamená, ale presne taká je moja maminka. Ja som len jej zrkadlo. Občas je to s ňou ťažké. Niekedy na mňa kričí, niekedy je smutná, inokedy si poplače. Lebo vyvádzam. Ja si myslím, že si v týchto momentoch len nerozumieme. A keďže maminku ľúbim najviac na svete, rozhodla som sa venovať jej problémom. A pomôcť jej orientovať sa v nich tak, že jej ukážem, ako sa na to všetko dívam ja. Môj pohľad na vec. Rozoberieme si teda všetko pekne po poriadku. A mamka bude zrazu vidieť svet ako ja – jednoducho a pekne.

Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 87)

Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla, ktorý nájdete tiež oblasti Stĺpček.