Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 97)
Milá maminka! Vedela si, že si moja najlepšia kamarátka? Trávime spoločne veľa času, chodievame na výlety na bicykli, hráme sa, čítame si z knihy, vedľa seba sa prebúdzame. Milý ocinko, vedel si, že si môj najlepší kamarát? Venuješ mi množstvo času, keď nie si v práci. Spolu robievame búdky pre vtáčikov, pozorujeme sýkorky, rozprávame sa o počítačových hrách, hudbe, bítoch, rozumieme si…
Milá Julka, vedela si, že si moja najlepšia kamarátka? Obe máme množstvo podobných bláznivých nápadov, naučila som sa vďaka tebe plávať a zdieľame bujnú fantáziu. Miško, vedel si, že si môj najlepší kamarát? Vyrastali sme spolu a bol si mi prvým kamarátom vôbec, s ktorým sme objavovali zákutia dedinskej divokej prírody. Behali sme po Váhu a skúmali jeho brehy.
Odkedy som si našla svojich najlepších kamarátov, pribudlo ich oveľa viac. Napríklad deti maminkiných kamarátok, ockových kamarátov, deti z ihrísk, deti od babičiek, deti, ktoré som náhodne stretla. Najlepším kamarátom sa mi stal aj ujo z Česka a priatelia z Nového Zélandu. Kamarátkine deti z Írska som síce nikdy nestretla, ale tak sa mi na fotografiách zapáčili, že sa museli stať mojimi najlepšími kamarátmi. Aj vy dospelí, ste mojimi najlepšími kamarátmi. Vlastne sa mi najlepšími priateľmi stali aj naše mačky a psík, ktorého ešte nemáme, sýkorky, ktoré nám z okna dzobú slnečnicové semiačka. Mám vás všetkých takto rada.
Lenže raz, milá maminka, sa stalo, že nás navštívilo jedno veľké dievčatko. Bolo zaujímavé, ako všetko, čo sa mi v živote deje nové. Chcela som ísť všade za ňou, počúvať ju, sledovať, hrať sa – učiť. Hneď bola mojou najlepšou kamarátkou. „Aj ja som tvoja?“ Spýtala som sa. „Nie,“ odpovedala. Vraj má inú najlepšiu kamarátku. Tomu nerozumiem. Premýšľala som, lámala som si hlavu – tak som sa ťa spýtala, maminka: „Prečo ma nemá rada?“ A vtedy si mi vysvetlila, ako to vlastne vo svete s najlepšími priateľmi chodí. Ako to majú iní. Ale ja mám rada všetkých, maminka, vieš? Nikto nie je lepší, horší… Všetci sú prosto najlepší.
Alžbetka
Foto Tomáš Farkaš
____________________________________________________
Volám sa Alžbetka. Mám päť rokov. A nie, nechodím do škôlky. Som neuveriteľne energická, výbušná, netrpezlivá a temperamentná. Neviem síce, čo to všetko znamená, ale presne taká je moja maminka. Ja som len jej zrkadlo. Občas je to s ňou ťažké. Niekedy na mňa kričí, niekedy je smutná, inokedy si poplače. Lebo vyvádzam. Ja si myslím, že si v týchto momentoch len nerozumieme. A keďže maminku ľúbim najviac na svete, rozhodla som sa venovať jej problémom. A pomôcť jej orientovať sa v nich tak, že jej ukážem, ako sa na to všetko dívam ja. Môj pohľad na vec. Rozoberieme si teda všetko pekne po poriadku. A mamka bude zrazu vidieť svet ako ja – jednoducho a pekne.
Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet. Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 96)
Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla, ktorý nájdete tiež oblasti Stĺpček.
Zatiaľ bez komentára!
Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok