Ak je dieťa nemocnicou rodiny, buďme v nej lekármi

Dnešné rozprávanie o masážach začnem témou, ktorá s nimi na prvý pohľad veľmi nesúvisí. A predsa… Viackrát som narazila na tento citát. Už trikrát si ku mne našiel cestu.  Vždy ma veľmi zaujal a stal sa námetom na moje  zamyslenia. Učím masáže a po mojej nedávnej hodine s maminkami mám pocit, že dozrel čas, aby som sa  o svoje skúsenosti a o to, ako vnímam tieto slová podelila aj s vami.

„Na to, aby ľudské mláďa prežilo, vezme radšej na seba negatívny pocit, ktorý pôvodne patril maminke alebo otcovi. Podobne to môže fungovať aj v chorobe. Malé dieťa si ju doslova do seba natiahne. Dieťa je nemocnicou rodiny. Pretože niekde hlboko vo vnútri má zakódované, že na to, aby prežilo, musia najskôr prežiť jeho rodičia.“  PhDr. Marek Herman, lektor osobného rozvoja

Z vlastnej životnej skúsenosti viem, že je to veľká pravda. V dospelosti som zistila, že som to zažila ako dieťa. Po rokoch práce s detskými masážami, ktoré sú nielen súborom zdraviu prospešných hmatov na detskom telíčku, ale aj obrovskou emocionálnou vzťahovou terapiou, som s prekvapením objavila, že som to žila aj vo svojom vzťahu rodiča s mojimi deťmi.

Dieťa má neskutočne citlivé „radary“, ktorými nás neustále sníma, a všetky slúžia na to, aby prežilo. Aby vyhodnotilo situáciu a zareagovalo v prospech svojho života, jeho inštinkty sú neskutočne silné a pravdivé.

Dokonalá matka je len ilúzia
Materstvo, to nie sú len krásne romantické chvíle šťastia a radosti z nového človiečika. Oveľa častejšie je to namáhavá každodenná monotónna práca. Ako maminy sme často unavené, frustrované nedostatkom spánku a nekonečným plačom dieťatka, ktorému nerozumieme a nevieme ho utíšiť. Sme vystrašené i bezmocné, návod na dieťa nám nikto nedal… A okrem povinností okolo nového člena rodiny riešime svoje vlastné starosti s prácou, bývaním, partnerom či širšou rodinou.

Väčšina z nás sa chce podeliť o to pekné so svojím okolím a to „škaredé“ ukrývame „pod zásterou“ ako dobrá žena. Preto sa často stáva, že sme na negatívne pocity samy, dokonca ani s partnerom sa o ne nedelíme, pretože si nechceme kaziť stále vzácnejšie spoločné chvíle, alebo na to v behu dní ani nevieme nájsť priestor. A tak samy  seba uzatvoríme do ilúzie, že všetci to tak úžasne zvládajú, len ja som nemožná. A vzniká pekne pomaličky pocit nedokonalosti či pocit viny. Naše materské sebavedomie a pocit istoty, ktorý naše deti potrebujú, sa postupne vytráca.

Verte, že dokonalá matka je fakt len ilúzia z časopisov či filmov  alebo rozprávaní našich mám, ktoré už na to zlé dávno zabudli a v spomienkach opatrujú len to pekné.

Počas kurzov masáží sa často stretnem s prekvapením, keď poviem mamám, aby sa so svojimi deťmi rozprávali otvorene a pravdivo. Od bábätka. Od prvých chvíľ! Hovorte deťom otvorene, ako sa cítite, hovorte s nimi v prvej osobe: „Som dnes veľmi unavená. Bojím sa o teba. Nerozumiem ti, prečo plačeš. Dnes som nahnevaná, lebo…“ 

Možno si poviete načo, veď aj tak mi nerozumie? Pravda je však  taká, že veru rozumie. Deti sa rodia bezmocné, ale nie nevedomé. Hoci nevedia používať jazyk, ten je len zlomkom našej spoločnej komunikácie. Pomocou vône, ktorú vylučuje naše telo, pomocou farby hlasu, ktorá sa mení v strachu a radosti, pomocou dotykov, kde z kože snímajú naše napätie v pokožke, či vnímaním tlkotu nášho srdca, vedia v zlomku okamihu, ako na tom sme. Pred svojimi deťmi naozaj nič nezatajíme. A podľa mňa nie je ani reálny dôvod na to, aby sme to robili. Deti sú veľmi citlivé i múdre, s veľkým, otvoreným srdiečkom prijímajúcim a milujúcim nás i svet taký, aký je. Je predsa jednoduchšie pravdivo vyriešiť jeden malý problém, než postaviť múr zo stovky neriešených problémov, ktoré sa stanú obrovským bremenom, a potom ich už naozaj nikto nechce riešiť, ale zakrývajú výhľad z očí do očí či blokujú slobodný pohyb emócii a prežívania v rodine. A stanú sa základom psychosomatického prežívania prostredníctvom choroby.

Keď sa v stave hnevu či strachu snažíme o falošný úsmev a robíme to často, mätieme „radary“ našich detí a odpájame ich od prežívania skutočnosti takej, aká je. Časom si prestávajú veriť, naučíme ich veriť falošným úsmevom a nepravdivým, prázdnym slovám. I keď to ako rodičia robíme s dobrým úmyslom ochrániť svoje deti, ony si náš smútok, strach či hnev nosia skryté vo svojich srdiečkach a ako rastú, dávno zabudnú, kde sa tam vzal, a že to vlastne vôbec nie sú ony.

Nebojme sa byť v komunikácii otvorení, nebojme sa byť nedokonalí, nebojme sa ako rodičia byť zraniteľní. Život je taký. 🙂
Keď nájdete v sebe odvahu a uvidíte, ako sa váš svet zjednoduší, rozjasní a ako vám bude zrazu ľahšie na duši. A možno objavíte, tak ako ja, že vás deti budú milovať ešte viac, práve za to, že sa nepretvarujete a zvonku im zrkadlíte ich vlastné prežívanie a dávate im návod, ako sa dá zvládnuť.

Výchova začína okamihom zrodenia
Narodilo sa dieťatko, ale narodili sa aj mama a otec, ktorí dovtedy neexistovali. To, ako začneme, ako spoločne prežívame každý jeden deň, vytvorí vnútorný svet prežívania nás všetkých.

Pri pôrode sa neraz mnoho komplikuje, najčastejšie nie je vôbec dokonalý. Často sa mi stane, že sa ženy zdôveria, že k bábätku ani nič špeciálne necítili, že ich viac pohltilo vlastné sklamanie z prebiehajúcich udalostí a bolesť, ako prežívanie radosti. Neobjavili v sebe žiadnu lásku tak, ako sa o nej píše v knihách… Láska, vzťah, hlboké citové puto nie sú totiž kúzlom okamihu. Tak, ako sa dvaja cudzí dospelí stretnú a len postupne objavujú náklonnosť a vzájomné city, láska medzi nimi rastie postupne. Rovnako je to i s naším dieťaťom. Je to úplne nový človek, ktorého nikto z nás zatiaľ nepozná. A náklonnosť, vzájomné city a lásku si s nimi musíme budovať každučký deň.

Masáž je chvíľou zastavenia sa
Je chvíľou spoločného bytia, vnímania sa navzájom v nežnosti všetkými zmyslami. Vďaka masáži odovzdávame všetku našu citlivosť, ktorá sa do slov ani nedá vložiť. A milióny nervových zakončení na detskom telíčku to cítia, ich mozog sa takmer okamžite zaplavuje oxytocínom, pocitom bezpečia, naplnenia, telesného i emočného blaha. V stave hlbokého uvoľnenia sa dokážu otvoriť a rovnako ako my, dospelí, v kráse a nežnosti spoločných objatí, otvoriť svoju dušu a deliť sa o seba. Pri masáži vznikajú okamihy pravdivého spoločného prežívania, najčastejšie je to krása uvoľnenia a radosti. Čo je však dôležité, v stave uvoľnenia dostanú konečne príležitosť všetky tie potlačené, nestrávené pocity – niekedy strachu, niekedy hnevu, spomienky na bolesť či krivdu. Pocity, ktoré nám rodičom i nášmu dieťatku bránia žiť uvoľnene a otvorene.

Po rokoch práce s rodičmi i detičkami mám toľko nádherných okamihov, keď sa ukrytý smútok a pocity viny v maminej duši premenili v krásnom očistnom plači, ktorý vyvolala masáž a reakcie dieťatka, na tú najcitlivejšiu a najmilujúcejšiu mamu. A mám mnoho detičiek, ktoré keď v uvoľnení vymasírovaného telíčka vyplakali všetko, čo ich drobné dušičky ťažilo, boli zrazu iné deti. 🙂

Masáž je neopísateľne viac než hmaty na podporu trávenia či na pevné svaly. Je to podľa mňa najmocnejší nástroj, ako v rodine budovať vedome lásku. Lásku pomocou láskyplného dotyku. Lásku pomocou hlbokého uvoľnenia. Lásku pomocou pocitov bezpečia a starostlivosti. Lásku vyjadrenú zamilovanými pohľadmi. Lásku, ktorú cítime v sebe, keď vnímame, že niekomu, na kom nám veľmi záleží, vieme len tak, svojimi rukami, pohľadmi, hlasom, tým, kým sme a takí, akí práve sme, pripraviť pocit blaha.

Masáž má svoje miesto v rodinách každučký deň a v každom veku. V začiatkoch je to krásny nástroj zoznamovania sa, budovania citového puta, uvoľnenia a spoločnej zábavy a v neskoršom veku je to často o tom, že si vedome nachádzame v behu dní láskyplný čas plný pozornosti jeden pre druhého. Sú to chvíle najhlbšej intimity s dieťaťom, chvíle najkrajších zážitkov. Teraz zo mňa vraví moja vlastná skúsenosť. Nebyť masáži, nikdy by som nebola takou citlivou mamou, ako som dnes, a moje deti by neboli také nádherné a spokojné bytosti.

Nový rozmer starostlivosti o dieťa
Moje slová sú dnes viac poetické, možno i patetické. Schválne som sa však rozhodla ukázať vám aj inú stránku masáží. Technické opisy, vedecké informácie či štatistiky som vedome nechala bokom. Pretože,  čo je v živote najdôležitejšie? To, aký máme zo života pocit dnes a denne. A pocit radosti, rešpektu a vzájomnej lásky, pocit autentického slobodného prežívania, bez pretvárky, ktorý prinášajú do života masáže,  som sa snažila poukladať do slov. Neviem, či sa mi to podarilo, azda  aspoň trošku áno. K mojim slovám pridám ešte slová jednej z mamičiek, ktoré sa ku mne dostali. Toto sa udialo u nich doma, keď objavili kúzlo dotykov:

„Na masáže dojčiat som začala chodiť so svojou 4-mesačnou dcérkou. Keď nám Janka predstavila filozofiu a podstatu masáží,  napadlo mi, že by som ich mohla aplikovať na staršiu dcérku. Má 5 rokov a v poslednom čase bola veľmi nervózna, pre mňa zdanlivo bezdôvodne plačlivá. Najprv masáž nechcela, po pár dňoch sa nechala prehovoriť a na obed som ju masírovala prvýkrát. Pre mňa bolo zaujímavé hneď to, že po polhodine od skončenia zaspala, pričom od útleho veku cez deň nespáva. Ešte zaujímavejší bol pre mňa večerný zážitok – žiadala si ďalšiu masáž, no napriek masírovaniu mrnkala, že chce viac, že je to málo. Po skončení masáže sa rozplakala aj na pol hodinu a nevedela vysvetliť prečo. Potom sme si ľahli a ona rozprávala, čo všetko ju trápi. Rozpráva nám veľa, aj všeličo negatívne, ale to, čo nám rozprávala večer, predtým vôbec nespomínala. Na záver sa jej úplne upokojil hlas a všetko rozprávala s radosťou. Masážami sa mi otvoril nový rozmer starostlivosti o dieťa – v dnešnej dobe existuje veľa kurzov a literatúry o empatii, vzťahovej výchove, ako sa má rodič správať… Ale o tom, že dotyky môžu pomôcť uvoľniť energiu, ktorú detičky nevedia spracovať na vedomej úrovni, som ešte nevedela. Ďakujem Janke, že nás naučila aj tento rozmer.“

Ak je dieťa nemocnicou rodiny, naučme sa byť sami sebe i lekármi. Dá sa to. Stojí to za to!

Janka Lukáčová
certifikovaná inštruktorka masáží dojčiat IAIM
www.masazedojciat.sk

časopis Dieťa, seriál Masáže dojčiat 3)
Foto Shutterstock.com

Čítajte aj Masáže dojčiat 2) Kedy masáž nefunguje a ako sa učíme dotýkať 

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.
K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciál Dojčiatko & batoľa (ktorý si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).