Ako správne podávať deťom lieky

Dostať do dieťaťa liek je niekedy umenie. Zvlášť, ak máte dieťa z kategórie „vypľúvača“ či „zatínača zubov“.

Potom sú tu ešte deti, ktoré jednoducho nevedia liek prehltnúť, a tak ho v puse cmúľajú alebo rozhryzú. Je to problém? No a napokon nás pri podávaní liekov neraz zaskočí aj vlastná bezradnosť – čo ak dieťa liek vyvráti? Podať mu ho znova, alebo radšej nie, lebo, čo ak ho predávkujeme? Tieto aj ďalšie otázky súvisiace s podávaním liekov najmenším deťom nám zodpovedala farmakologička PharmDr. Andrea Gažová, PhD.

Keď dieťa úplne odmieta lieky, mamičky si často pomôžu tak, že liek rozpustia v čaji alebo v mlieku a podajú ho vo fľaške. Môže sa to?

Nie som zástanca miešania liekov do nápojov. Mamička nemusí odhadnúť množstvo tekutiny, do ktorej liek zamieša, a tým pádom dieťa potrebnú dávku nevypije, respektíve vypije z nej len časť, lebo zvyšok zostane vo fľaške. Ak je problém, že dieťa nechce lieky užívať kvôli ich chuti, pomôže, keď ich dostatočne zapije neutrálnym, napríklad bylinkovým čajom. Alebo dieťaťu môžeme dať pri podávaní lieku len na lyžičku trošku mliečka, aby sa zmenila chuť na jazyku.

Niektoré deti nie sú schopné liek prehltnúť a buď ho cmúľajú, alebo rozhryzú. Znižuje to účinok?

Pre najmenšie deti je väčšina liekov, dokonca aj antibiotiká, i v tekutej forme, tak je lepšie, keď sa  im podá sirup. Ale je pravda, že niektoré antibiotické sirupy majú rôzne aromatické príchute, napríklad višňovú či pomarančovú, čo nie každé dieťa znesie. Potom sú vhodné čapíky a až pre väčšie deti od troch rokov odporúčame tablety. Ak dieťa tabletku rozhryzie, nie je to problém, pretože detské tabletky sú na to prispôsobené, takže možno ich aj rozhrýzť. Nesmú sa rozhrýzť len vtedy, ak ide o tabletku s postupným uvoľňovaním alebo s predĺženým účinkom. Ale pri bežných detských chorobách sa takéto tabletky nepredpisujú, môžu sa vyskytnúť pri niektorých závažných ochoreniach, ale to už je mama väčšinou poučená od špecialistu, ako tieto lieky podávať.

Čo ak dieťa pri chorobe vracia a keď mu dám liek, napríklad antibiotikum, okamžite mi ho vyvráti? Mám mu liek podať znovu?

Áno, treba hneď podať ďalšiu dávku. A je možné, že rodič sa potom bude musieť vrátiť k pediatrovi, aby mu predpísal ďalšie balenie lieku, lebo keď dieťa vracia, zrejme mu už predpísané množstvo lieku nebude stačiť.

A čo ak dieťa vracia po polhodine? Aj vtedy treba liek podať znovu?

To už nie. Liek sa do 15 až 20 minút väčšinou absorbuje, obzvlášť, ak je to tekutá forma lieku. Čiže, keď dieťa vracia neskôr, už z neho nevyjde celý objem, liek je už nižšie, nie v žalúdku, a preto ho netreba dávať znovu.

Prečo je nevyhnutné, aby sa antibiotiká podávali v presne určenom čase,  napríklad s osemhodinovým odstupom?

Antibiotiká si musia držať určité hladiny v organizme, pretože proti baktériám dokážu účinne bojovať len vtedy, keď ich je nejaké množstvo. Po prvej dávke sa naakumulujú a odvtedy treba stále dodržať danú terapeutickú dávku, preto je dôležité dodržiavať časový limit. A je dobré, keď to rodičia vyrátajú tak, aby dieťa nemuseli budiť dvakrát v noci, ak máme antibiotiká dávať napríklad každých 8 hodín, ale radšej mu ich budeme podávať dvakrát cez deň a len raz v noci. Väčšinou sa antibiotiká dávkujú deťom buď každých 8 hodín, 12 hodín, alebo raz za 24 hodín.

Predstavme si, že mám podávať antibiotiká v osemhodinovom intervale. Na jednu dávku však zabudnem, spamätám sa až po dvanástich hodinách – teda štyri hodiny po tom, ako som ju mala podať. Mám už tú dávku úplne vynechať? Alebo ju mám podať hneď, ako si na ňu spomeniem a ďalšiu až o osem hodín a pokračovať po ôsmich hodinách ďalej? Alebo mám vynechanú dávku podať hneď, ako si spomeniem a ďalšiu dávku tak, ako by mala ísť pôvodne – čiže v našom prípade po štyroch hodinách a ďalej už pôvodný osemhodinový interval?

Dávku treba dať hneď, ako zistíme, že sme na ňu zabudli. A ďalšiu dáme za osem hodín. A potom už stále dodržiavame osemhodinové dávkovanie.

Dnes už mamičky vedia, že pri každej liečbe antibiotikami musia podávať dieťaťu aj probiotiká. No nie vždy je nám jasné, s akým časovým odstupom máme tie probiotiká podávať?

Tým, že antibiotiká zabíjajú celú mikroflóru v brušku, teda aj baktérie, ktoré sú nám prospešné, dieťa môže mať pri ich užívaní hnačky a ďalšie vedľajšie príznaky. To je pri užívaní antibiotík úplne bežné, oni skrátka takto pôsobia.  Preto je dobré, keď dieťa užíva aj probiotiká, ktoré by sme mali podávať dve až štyri hodiny po užití antibiotík. Určite nie je dobré dať ich spolu, lebo antibiotiká zabíjajú všetky baktérie.

Treba probiotiká podávať ešte aj po skončení užívania antibiotík?  Niektorí lekári odporúčajú aspoň dva týždne po liečbe, aby sa črevná flóra spamätala.

Radíme to aj my. Probiotiká je určite dobré dopĺňať ešte aspoň dva týždne po doužívaní antibiotík.

Keď kupujeme niektoré lieky, v lekárni  nám odporučia dať ich do  chladničky. Vydržia transport domov len tak v kabelke, najmä v lete?  A čo keď v noci dávam dieťaťu liek, no zabudnem ho vložiť späť do chladničky a spamätám sa až ráno?

Lekárnik vždy upozorní, ktoré lieky treba skladovať v chladničke a tie potom naozaj patria do chladničky. Avšak transport z lekárne domov určite vydržia. V lete, v horúcich dňoch keď sa teploty šplhajú k štyridsiatkam, môže byť problém aj s inými liekmi a vtedy radšej odporúčame všetky držať v chladničke, lebo vysoké teploty nie sú pre lieky dobré. Najčastejšie sa stretávame s tým, že mamičky zabudnú vo svojej kabelke antibiotické nosné kvapky. Vtedy je vždy lepšie vrátiť sa späť k lekárovi pre nový recept. Keď máte takéto lieky mimo chladničky viac ako 6 hodín, radšej treba ísť po nové. Ten liek síce dieťaťu neublíži, ale má oslabený účinok. Zjednodušene povedané, antibiotikum sa vplyvom tepla akoby rozpadne a tým pádom neúčinkuje.

Môžeme deťom v čase chrípok a rôznych viróz dávať preventívne vitamín C v tabletkách? Hovorí sa totiž, že jeho pravidelné užívanie prispieva k tvorbe močových kameňov – je to pravda?

Céčko je vitamín, ktorý je rozpustný vo vode. Ak mamička nezačne dávať dospelácke dávky malým deťom, je to v poriadku. Pravda je, že keby sme dvoj- či trojročnému dieťaťu dávali 500-miligramové dávky vitamínu C, tak to problém môže byť, ale aj to až po dlhodobom užívaní. Keď napríklad pol roka budem na vysokých dávkach vitamínu C, naozaj môžem skončiť u urológa, ale inak nie. Céčko by som určite začala dávať dieťaťu preventívne už pri nástupe do kolektívu – v septembri až októbri, keď dieťa začína chodiť do škôlky a školy, začínajú prechladnutia, nádchy, neskôr chrípky, a vtedy je dobré podporiť imunitu. Vitamín C určite má význam, len dávky treba prispôsobiť veku alebo hmotnosti dieťaťa. Vtedy dieťaťu nijako neublížite, ani keď bude na vitamíne C celú zimu. A keď nachladne, alebo je inak choré, môžete dávku ešte mierne zvýšiť.

Často sa primerané dávky liečiv odporúčajú podľa veku. Napríklad na škatuľke sirupov proti teplote si prečítame, koľko mililitrov treba dať deťom do 1 roka, do 6 rokov a do 12 rokov. No dnes niektoré 8- ročné deti majú hmotnosť ako 13-ročné a niektoré  12-ročné deti už majú výšku aj hmotnosť dospelých. Rodičia sa pýtajú, či by im nemali dať dávku liečiva pre dospelého? 

Áno, s týmto sa stretávame pomerne často a už to riešia aj pediatri. Takže prispôsobujú prvotnú dávku a lekárnik je zodpovedný za to, že dávkovanie doktora musí overiť. Keď majú mamičky väčšie a ťažšie deti, ako sú „tabuľkové hodnoty“, už nás vopred upozorňujú, že dieťa síce má 6 rokov, ale má viac kíl a vieme dávkovanie prispôsobiť. Určite je lepšie, keď sa liek dávkuje podľa hmotnosti, ako podľa veku. Vždy sa to prepočítava na vek aj hmotnosť, avšak na škatuľke lieku je len zjednodušené dávkovanie. Lekárnik ho ale vie presne upraviť. Takže treba sa orientovať podľa hmotnosti – aj keď toto v príbalovom letáku nenájdete.

Čo v prípade, ak dáme dieťaťu kvapky do nosa, no ono si krátko na to nos vyfúka, alebo okamžite prudko kýchne? Je to problém najmä pri silnej nádche, keď z nosa tečie v podstate neustále. Ostane nejaké liečivo v nose, alebo ho treba aplikovať znovu?

Ak dávame antibiotické kvapky sú dve možnosti – že sú namiešané len ako antibiotikum, ale často sa tam dáva aj látka na uvoľnenie nošteka, ktorá stiahne opuch. Pred podávaním kvapiek do nosa, odporúčame prečistiť noštek morskou vodou, potom dať dieťa vysmrkať, skúsiť, či má naozaj prázdny nos a až vtedy dať kvapky. Tým, že liečivo je v kvapkách, dieťa by malo pri podávaní ležať, aj keď trošku mu to stečie. Ak si aj kýchne, nie je to na škodu veci, nevadí to. Ale morská voda dosť pomáha urobiť hygienu nosa predtým, aj skvapalní hlieny, takže dieťa ich môže vysmrkať a potom aplikujeme kvapky. Len pripomínam, že ani kvapky do nosa by sme nemali dávať častejšie, ako predpíše lekár či lekárnik a rovnako platí, že akékoľvek nosné kvapky sa nesmú používať dlhodobo. Závislosť od nosných kvapiek, o ktorej sa už veľa hovorilo a písalo, je možná aj u detí.

Ako je to s delením liekov? Keď mám napríklad liek, ktorý obsahuje 400 mg ibuprofenu, no pre dieťa mi lekár odporučil len 200 mg, môžem jednoducho 400-miligramovú tabletku prepoliť a dať mu polovicu?

Ak dieťa spadá do hmotnostnej kategórie, že už môže dostať dvestovku ibuprofenu, je lepšie dať mu tabletku, ako 20 mililitrov sirupu a naliať ho vodou. Keď ale chceme poliť tabletku, vždy musíme zvoliť takú, ktorá je výrobcom prispôsobená na delenie, čiže má deliacu ryhu. Keď ju nemá, tak ju nepolíme. Ak je liek bez deliacej ryhy, ani ja by som si netrúfla deliť ho.

Niektorí rodičia robia aj to, že keď je na škatuľke lieku napísané  napríklad nevhodné do 12 rokov, tak z tabletky dajú dieťaťu len štvrtinu alebo polovicu. Je to v poriadku?

Nevhodné do 12 rokov sú najmä niektoré protizápalové lieky. Nie je to preto, že je v tabletke vyššia dávka liečiva, ale preto, že liek je nevhodný pre detský organizmus. Malé dieťa nie je malý dospelý a napríklad nemusí mať vyvinuté enzýmy, ktoré metabolizujú dané liečivá a mohli by tiež škodiť vo vývoji oporného systému. Čiže, keď je napísané nevhodné do 12 rokov, treba sa toho držať a liek nedávať mladšiemu dieťaťu ani v prípade, že už má hmotnosť a postavu, ktorá zodpovedá dospelému človeku.

Ako je to v súčasnosti s predpisovaním liekov pre deti – lekár predpisuje rovno názov lieku, alebo len účinnú látku a potom lekárnik ponúka rodičovi na výber viac liekov s danou účinnou látkou?

Zákon nerozdeľuje medzi liekmi pre deti a dospelých, hovorí len o tom, že niektoré liečivá sa predpisujú cez účinnú látku a niektoré lieky sa predpisujú priamo cez názov lieku. Všetky antibiotiká sú písané cez účinné látky, aj lieky proti teplote, od bolesti. Toto je zákonom dané. Mnohé lieky platia pacienti sami, tie sa píšu cez názov lieku. Ak to lekár napíše zle, že napríklad predpíše pacientovi antibiotikum cez názov lieku – stáva sa to, keď píše cez počítač a zvolí formu lieku, ktorá nie je kategorizovaná, čiže nemá určenú cenu, nám to potom vyhadzuje akoby napísal neexistujúci liek – je to podľa zákona napísané nesprávne a poisťovňa takýto recept neuhradí. Nám nezostáva iné, ako mamičku vrátiť, aby prišla s novým receptom, alebo zaplatí celý liek.

„V minulosti nebolo také časté, že deti dostávali toľko antibiotík ako dnes. Hoci ich indikácia je správna, vidno, že imunita klesá.“ 

V minulosti bolo bežné, že si rodičia pýtali v lekárni bez receptu aj lieky, ktoré sú na predpis a prehovárali farmaceutov, aby im ich predali, väčšinou s tým, že dieťa už liek užívalo, vždy  mu pomohol, lekár je teraz chorý, idú na dovolenku a podobne. Stáva sa to aj dnes? A môže byť podľa vás takéto „samoordinovanie“ liekov pre dieťa nebezpečné?

Prehováranie tu bude asi vždy. Snažíme sa rodičom vysvetliť, že aj keď my vieme o liekoch viac, lekári majú správy z epidemiologických centier o aktuálnych vírusových alebo bakteriálnych ochoreniach. Niekedy je totiž ťažké na začiatku ochorenia rozlíšiť, či je bakteriálne alebo vírusové. Ak lekár urobí CRP vyšetrenie a vyjde mu, že v krvi nie je zápal, teda baktéria, antibiotiká nepredpíše a my upozorníme rodičov, že ich bez receptu ani nevydávame. Keď sa stav dieťaťa zhorší, radšej nech zase idú k pediatrovi. Malé deti na samoliečbu nie sú vhodné aj preto, že dospelý človek hneď zbadá na sebe negatívne účinky lieku – vie povedať, že ho bolí brucho, alebo má iný problém, dieťa vám to nepovie, nevšimnete si to včas a je zle. Keď lekár nedá antibiotiká, asi vie, prečo to robí, on je zodpovedný za liečbu a rodič by sa mu do toho nemal miešať. A to ani v prípade, že dieťa už malo takéto príznaky aj minulý mesiac a vtedy mu antibiotiká pomohli. Zvyšujeme rezistenciu antibiotík, používame stále vyššie a vyššie rady a dostaneme sa až k tomu, že nám v budúcnosti nepomôžu. V minulosti nebolo také časté, že deti dostávali toľko antibiotík ako dnes. Hoci ich indikácia je správna, vidno, že imunita klesá.

Monika Bothová

Dieťa 11/2013