Aljašské bobule

Odolných ovocných kríkov nikdy nie je dosť. Preto záhradkárov určite potešil hit poslednej sezóny – muchovník. Jeho chutné plody podporujú imunitu a osviežia počas horúcich letných dní.

Muchovník pribudol do našich záhrad zo severnej Ameriky a Kanady, čo je záruka, že ho len tak hocičo neskolí a odolá našim zimám (znesie mráz do mínus 40 °C). Navyše, chutné červené až modrofialové plody stihnú dozrieť aj v oblastiach, kde je leto krátke a slnečné lúče menej výdatné. Bohatú úrodu zabezpečí tiež mrazuvzdornosť kvetov, odolné a pôvabné strapce bielych hviezdičiek vydržia pokles až do niekoľkých stupňov pod bod mrazu. Kvitnú už v priebehu marca. Ich sladkastú vôňu a dostatok nektáru ocenia najmä včely, ktorým muchovníky už od skorej jari poskytujú dostatok potravy. Jedlé odrody kríkov sú samoopelivé, takže o úrodu sa skutočne netreba báť. Zatiaľ čo zrelé plody počas leta potešia maškrtné jazýčky, na jeseň si prídu na svoje aj oči a estetické cítenie pestovateľov – kríky sú pokryté pôsobivými oranžovými až červenými listami, ktoré spestria každú záhradu a umocnia melancholickú náladu tohto ročného obdobia.

Ďalšou výhodou muchovníkov je, že znesú akúkoľvek pôdu a keď dobre zakorenia, nepotrápi ich ani sucho, lebo dokážu vyhľadať vlahu aj vo väčšej hĺbke. Majú radi slnko, ktoré plody potrebujú na to, aby dosiahli požadovanú sladkosť a špecifickú, zrnitú chuť dužiny, ktorá konzistenciou pripomína čučoriedky. Rastlina začína plodiť približne po troch rokoch od vysadenia, po piatom roku môže dosiahnuť maximálnu rodivosť, ktorá nestagnuje ani po dlhšej dobe. Skúsení pestovatelia tvrdia, že jeden ker poskytne 2 až 9 kg plodov. Niektoré odrody muchovníka sú vhodné iba ako okrasné kry, no ideálny pre tých, ktorí chcú ochutnať plody, je muchovník olšolistý (lat. Amelanchier alnifolia).

Bohatá úroda
Plody muchovníka s matnou, akoby zaprášenou šupkou dozrievajú v priebehu júna až júla. Aby boli sladšie, môžete ich nechať mierne prezrieť. Najlepšie chutia čerstvé a takto sú zároveň plnohodnotným zdrojom množstva minerálnych látok a vitamínov. Vedeli to už kanadskí a aljašskí domorodci, ktorí ich jedávali ako doplnok k sušenému mäsu, čím získali vyváženú stravu. Bobule obsahujú draslík, horčík, mangán, vápnik, vitamín A  a niektoré vitamíny skupiny B. Pomáhajú naštartovať chuť do jedla, čo ocenia pacienti v období rekonvalescencie.

Plody muchovníka patria vďaka kyseline listovej do jedálneho lístka tehotných a dojčiacich žien, ako aj tých, ktoré chcú otehotnieť. Podľa posledných výsledkov sú tiež perspektívnou potravinou pri liečení rakoviny, obsahujú cenné rastlinné farbivá antokyaníny. V súčasnosti už existuje rad výživových doplnkov s výťažkami z týchto plodov, ktoré sú určené onkologickým pacientom. Plody obsahujú tiež vitamín C, čím všestranne podporujú imunitu. Domorodci nimi liečili žalúdočné a tráviace ťažkosti, na zastavenie hnačky podávali čaj uvarený zo sušených listov kríka.

Odvar z plodov sa dodnes používa ako prostriedok podporujúci detoxikáciu organizmu a urýchľuje uzdravenie pri zápaloch dýchacích ciest. Možno ho použiť ako kloktadlo, ktoré pomáha hojiť zápal a boľavé miesta v ústach a hrdle. Plody obsahujú polyfenoly, kyselinu jablčnú a kumarín, takže sú účinnou prevenciou kôrnatenia tepien, pričom zlepšujú prietok krvi. Užitočné sú tiež kvety, po zaliatí a vylúhovaní je z nich výborný voňavý čaj, ktorý znižuje vysoký krvný tlak a podporuje činnosť srdca. Vyhadzovať netreba ani kôru – po usušení z nej bylinkárky pripravujú odvar, ktorým liečia rôzne ťažkosti tráviacej sústavy.

Aj na koláče
Sladkasté a osviežujúce plody muchovníka chuťou pripomínajú čučoriedky a jarabinu. Keď ich vylisujeme, získame výbornú šťavu, prípadne ich môžeme použiť na výrobu domáceho sirupu (Američania ním polievajú ich  známe dolky a palacinky). Malá rada: viac šťavy z plodov získate, keď ich necháte mierne prezrieť na kríku a potom po pozbieraní ešte deň či dva odležať v miske.

Čerstvé karmínovočervené bobule ocenia gazdinky pri pečení koláčov či zdobení pudingu a múčnikov. Vďaka tomu, že obsahujú dostatočné množstvo pektínov, sú vhodné na prípravu výborného džemu, ktorý sa tak rýchlo nepokazí a nepodľahne plesniam. Okrem toho, bobule muchovníka môžeme zavariť ako kompót, prípadne si ich môžeme zamraziť alebo nasušiť a zamiešať do cereálnej zmesi, ktorú podávame na raňajky s jogurtom. V zahraničí ich používajú ako náhradu za hrozienka, vyrábajú z nich ovocné drene a zmrzlinu. Po zmiešaní štiav z plodov muchovníka a rakytníka získame vitamínovú bombu, ktorá vzpruží, dobije energiu a podporuje imunitu.

Výťažky z plodov nájdu uplatnenie vo farmaceutickom aj potravinárskom priemysle, okrem iného v podobe rastlinných farbív, ktoré dodajú výrobkom lákavejší odtieň. Nazmar však nevyjde ani drevo muchovníka. Stonky slúžili kanadským lovcom na výrobu pevných, ostrých šípov a rybárskych udíc, ktoré sa robia dodnes.

Napriek všetkým spomenutým pozitívnym vlastnostiam si treba dávať pozor na nezrelé plody! Môžu spôsobiť tráviace ťažkosti a semienka môžu byť príčinou ľahkej otravy. Tá síce nezanechá trvalé následky, dokáže však potrápiť hnačkou a celkovou nevoľnosťou.

Daša Čejková
Foto Shutterstock.com
časopis Dieťa

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.
K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciál Dojčiatko & batoľa (ktorý si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).