Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 19)

Ujo Čas a jeho kvetiny

Maminka. Poviem ti ešte jednu rozprávku. S kamarátom Miškom sme sa rozhodli, že tebe a ostatným rodičom prezradíme cez túto rozprávku jedno tajomstvo. Je o ujovi Časovi a jeho kvetinách.

Ujo Čas je taký ujec. Viac o ňom neviem, ale on sám vraví, že netreba.  Som ešte malinká, šťastná, načo sa ním zaoberať. Ale keď som sa narodila, zastavil sa pri mne a daroval mi črepníček s kvetinkou. Jeden taký dostal aj Miško. Vlastne každé dieťa taký pri narodení dostane. Nejde však o kvetinku, akú poznáš, maminka. Nie je to kvetinka z našej záhradky, ani z našich okien. Je to špeciálna kvetinka, farbistá, dúhová a strašne voňavá.

Netreba ju polievať. Vôbec vodu nepotrebuje. Netreba ju hnojiť, nepotrebuje také živiny. Ani presádzať, kypriť. Netreba jej slnečné svetlo,  ani vzduch, ani červíky. Táto kvetina potrebuje jediné – presne to, čo potrebujem ja, Miško a ostatné detičky. Tvoj čas, maminka. Čas maminky, tatka, babičky, dedka…

Čo to znamená? Všetok čas, ktorý mi venuješ ty, tatko, babka, dedko a všetci, ktorých ľúbim, je potrava pre kvetinku. Je to jej svetlo, vzduch, živiny, voda, červíky, kyprenie, staranie sa. Je to, ako mi prezradil ujo Čas, moja potrava. Ále, ujo Čas asi nevie, že moja potrava sú zemiačiky, ryža, chlebík, zeleninka, ovocie, polievočky… Nie?

Miško mi ale povedal, že nie. Že jeho kvetinka, aj keď on, Miško, dobre papká, vädne! Prečo? Pretože jeho maminka má veľa práce, dokonca pracuje aj po práci. Jeho tatinko si radšej pozrie v telke futbal, hoci ho Miško poprosil, aby išli spolu von spraviť búdku pre vtáčiky. Tak som si aj ja začala všímať viac svoju kvetinku. A je to skutočne tak, maminka!

Keď nemáš na mňa čas a nevenuješ sa mi, kvetinka uschýna. Zistila som ešte jednu vec. Keď veľa pracuješ, ale na druhý deň sa mi veľa venuješ, kvetinke to neublíži. Rozumieš? Akože to vyrovnáme. Keď pracuješ v záhrade, stačí, keď mi vedľa seba vykopeš jamu a naleješ vodu, aby som mala blatové močarisko. Alebo keď ti pomáham pri varení. Alebo keď tatko majstruje a ja môžem majstrovať s ním! Musím to poradiť Miškovi. Aj ostatným deťom. Mojim kamarátom. Aby kvetinka nezvädla úplne, lebo potom budeme ako Miško. Smutní, nešťastní. Miško kvôli tomu veľa plakal. A vôbec nepomohlo, že som sa mu venovala ja alebo iné deti. Alebo pani učiteľka v škôlke. Alebo učiteľ klavíra. Alebo učiteľky v družine. Alebo hračky…

_______________________________
Volám sa Alžbetka. Mám štyri roky. A nie, nechodím do škôlky. Som neuveriteľne energická, výbušná, netrpezlivá a temperamentná. Neviem síce, čo to všetko znamená, ale presne taká je moja maminka. Ja som len jej zrkadlo. Občas je to s ňou ťažké. Niekedy na mňa kričí, niekedy je smutná, inokedy si poplače. Lebo vyvádzam. Ja si myslím, že si v týchto momentoch len nerozumieme. A keďže maminku ľúbim najviac na svete, rozhodla som sa venovať jej problémom. A pomôcť jej orientovať sa v nich tak, že jej ukážem, ako sa na to všetko dívam ja. Môj pohľad na vec. Rozoberieme si teda všetko pekne po poriadku. A mamka bude zrazu vidieť svet ako ja – jednoducho a pekne.

Alžbetka

Foto DA Alžbetkinej mamky

Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 18)

Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla, každú sobotu pribudne nová časť.