♪ Alžbetka a klimatické zmeny. Láska k motýľom

Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 77)

Milá maminka. Pustila si mi nádherné video. Boli v ňom veľryby väčšie ako loď. Plávali okolo nich potápači a nahrávali si ich na kamery. Aj ja by som tam išla, ale veru ponoriť sa na tak dlho by som sa ešte bála. Po chvíľke pozerania som ale posmutnela. Voda, v ktorej veľryby plávali, bola plná odpadkov. Vrecúšok, pohárov, fliaš… To všetko veľryby papkali. Tak si mi niečo vysvetľovala. Lenže ja som nerozumela. Klimatické zmeny? To je veľká neznáma…

Nerozumiem tomu, maminka. Áno, Zem sa otepľuje. Áno, počas leta musíš veľa polievať, lebo je veľké sucho. Áno, vedľa rozháňajú delami búrky. Áno, na svete je veľa odpadkov. Mohli by sme na nich žiť. Ale z toho som tak silno smutná, že viac nevládzem. A tak si ma pohladila a objala. Spýtala si sa ma, čo mám vonku rada.

Lenže toho je strašne veľa. Vonku zbožňujem úplne všetko. Stromy, po ktorých môžem liezť, vysokú trávu, do ktorej sa môžem schovať, kríky, z ktorých oberám maliny, ríbezle a bazové kvety. Z listov na mňa padá ucholak, lienka, utekajú predo mnou kobylky, koníky a svrčky, uhýbam pred včelami, osami a čmeliakmi. Pozorujem, ako si mravce rýchlo prenášajú vajíčka, keď si sadila strom broskyne. A čo tie šuminy, v ktorých sa skrývajú zelené červíky? Že to je nymfa peniarky? To je sranda…

Rada však mám motýle. Sú prekrásne, farebné, pestré ako kvietky. Lietajú rýchlo, že ich nestačím chytiť. Sú krehké, že musím dávať na ne pozor. A každý je iný! Stretávame ich všade, na lúkach, poliach, na blatistých cestách a u nás, v záhrade. Sú sladké ako bábovka? Zasmiala si sa. Pýtam sa preto, lebo jeden sa tak predsa volá! Bábovka pávooká! Ahá, babôčka… Je to rovnaké. Poznám už mlynárika, „bábovky“, modráčika, vidlochvosta a okaté očkáne. Ale ich húsenice sa mi pletú. Niektoré sú chlpaté, iné farebné, no treba na ne dávať pozor. Najradšej ich nechávam po sebe liezť, šteklí to.

A vtedy si mi povedala: „Tak, Alžbetka. Vidíš? Aj takto pomáhaš našej Zemi. Keď chrániš motýle, sadíš im v záhrade kvietky, odnášaš z ciest ich húsenice do trávy a hlavne zisťuješ, čo sú zač, teda sa o našej prírode učíš. Tak ich spoznávaš a učíš sa mať rada.“ Idem si ich ja teda ešte aj nakresliť, maminka. Majú aj kostru?

Alžbetka
Foto DA Alžbetkinej mamky
____________________________________________________

Volám sa Alžbetka. Mám päť rokov. A nie, nechodím do škôlky. Som neuveriteľne energická, výbušná, netrpezlivá a temperamentná. Neviem síce, čo to všetko znamená, ale presne taká je moja maminka. Ja som len jej zrkadlo. Občas je to s ňou ťažké. Niekedy na mňa kričí, niekedy je smutná, inokedy si poplače. Lebo vyvádzam. Ja si myslím, že si v týchto momentoch len nerozumieme. A keďže maminku ľúbim najviac na svete, rozhodla som sa venovať jej problémom. A pomôcť jej orientovať sa v nich tak, že jej ukážem, ako sa na to všetko dívam ja. Môj pohľad na vec. Rozoberieme si teda všetko pekne po poriadku. A mamka bude zrazu vidieť svet ako ja – jednoducho a pekne.

Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 76)

Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla, ktorý nájdete tiež oblasti Stĺpček.