Alžbetka a úmysel. Som taká, akú ma vidíš?

Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 47)

Milá maminka. Jedného rána som sa zobudila a videla som, ako krásne spíš. Rozhodla som sa, že ťa nezobudím. Inak by si mohla byť mrzutá a nervózna. To nechcem. Skúsim spraviť sama všetko, čo robievame ráno spolu. Aby si nemusela mať starosti, keď otvoríš oči. Budeme mať krásne ráno a ty si v pokoji vypiješ kávu. Tak som tak spravila. Lenže… Vstala si a ono to dopadlo úplne inak. Niečo sa pokazilo. A to niečo, maminka, bol tvoj pohľad na mňa.

Vieš, maminka, vždy sa zobudím skôr ako ty. Čakám, čakám a ty nič. Bývaš unavená, viem. Niekedy ťa prebudím, ale to si potom mrzutá. Inokedy sa hrám alebo pri tebe ležím a pozorujem ťa. Ale dnes nie. Dnes je veľký deň, pretože som sa rozhodla, že sa sama zariadim. Aby si nemusela vstávať a starať sa o to – obliecť Alžbetku, nakŕmiť ju, umyť Alžbetku.

Opatrne som kráčala dolu po schodoch. Už som z nich spadla a ty mi opakuješ, aké je dôležité byť opatrná. Vošla som do kúpeľne, ale na pastu som nedočiahla. Zúbky si umyjem neskôr. Stačilo opláchnuť si tvár a ruky. Vycikala som sa na záchode. Obliekla som si nohavičky, dala chvost a líščie ušká. Takže oblečená a umytá už som. Teraz raňajky.

Najskôr som pritiahla stoličku ku chladničke. Je tam maslo a zeleninka. Premýšľala som, čo si vybrať a kde to je schované. Vtedy začala chladnička pípať, až som sa zľakla. Čo ak ťa prebudí? Rýchlo som ju zavrela. Pritiahla som stoličku ku kuchynskej linke a rozhodla som sa, že nám obom pripravím ovsené vločky. Na chlebík aj tak nedočiahnem. Ovsené síce neviem uvariť, ale to môžem nechať na teba. Pripravila som misky. Hrozienka sú v tejto nádobke, v tejto kokos, kakao, ľanové aj slnečnicové semiačka. Treba zobrať tĺčik a roztĺcť oriešky.

Jedno k druhému a misky sú pripravené. No nedokázala som to spraviť ako ty, maminka. Vidím, že kokos so semiačkami sú na zemi, tĺčik rozbil pohár, kakao rozsypalo škoricu a škorica padla do hrnca s ryžou. Ojoj. Ešte sa aj dačo vylialo. Nevadí, to sa uprace – sama to vravíš. Kým som na teba čakala, škvŕkalo mi v brušku. Vieš čo? Dám si zatiaľ niečo pod zub. Jediné, čo som našla, na čo som dočiahla a čo sa dalo jesť, bolo kinderko od babky. Tak som ho zjedla. Ták. Takto spokojná a hlavne nedočkavá, ako sa prekvapíš, som vybehla hore. Prebudím ťa, musíš sa pozrieť, čo som dokázala!

Ale ty, maminka, si videla iné veci ako ja. Nevidela si, čo som dokázala. Posmutnela som a premýšľala, kde sa stala chyba. Vieš kde? Ty si sa rozhodla vidieť to inak. Rozhodla si sa pre smutné ráno. Pre neposlušnú Alžbetku, ktorá zjedla sladkosti. Pre Alžbetku, ktorá sa sama nevycikala, neumyla, neobliekla, nenaraňajkovala. Nepripravila raňajky tebe, neprehľadávala chladničku, nesnažila sa byť potichu. Pre Alžbetku, ktorá sa nerozhodla zobudiť maminku a prichystať jej prekvapenie. Koľko vecí takto vidíme obidve inak, maminka? Koľkokrát sa takto rozhodneme mať miesto veselých a bezstarostných dní tie smutné a plné starostí?

Alžbetka
Foto DA Alžbetkinej mamky

Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 46)

Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla.