Alžbetka ďakuje. Za hry „opováž sa, nevylej to…“

Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 29)

Milá maminka. Ako si tak rastiem, učím sa rozprávať a vyvádzať (veď to ide ruka v ruke), tak skúšam všetko, čo sa dá. Zaujíma ma, ako veci fungujú. Niektoré mi nedovolíš, vraj sú nebezpečné. Niektorými vraj skomplikujem situáciu. A niektoré narobia veľa neporiadku, všakže? Alebo nimi rozruším ľudí naokolo. Mrzí ma, ak ťa tým nahnevám. Ale tá zvedavosť je taká silná. Ako slon alebo lev. Vieš, veľakrát ani neviem, že počas objavovania sa dá porobiť toľko neplechy. Našťastie, mám skvelých pomocníkov…

No predsa teba, tatka, babku a vlastne všetkých, ktorí sa do mojich objavov zapájajú. Nazvala som to hry dospelých. Pretože sú to vaše nápady, ako sa dajú spestriť veci vôkol mňa. Tu je niekoľko príkladov.

1. HRA Nevylej to!
   Predstav si! Beriem misku s vodou, pretože to je bazén. Vezmem pohár s čajom, pretože tatko je smädný. Miešam polievku, lebo je horúca. Vôbec mi nenapadne, že by som to mohla vyliať. Hoci sa mi to predtým stalo. Nechcem míňať vodu pre hračky, ani čaj pre tatka, ani chutnú polievku. Možno si ma tým chcela len varovať. Ale vieš, aké to je ťažké nespraviť, keď to už mám v hlave? Alebo sa nepozrieť, čo sa stane, ak sa to stane?
2. HRA Neurob dieru!
   Držím si tak ceruzu v ruke, držím, hopká si po podlahe, hopká, pripravuje sa na skok na papier, aby tam spravila nádhernú čmuhu. Je to moja obľúbená farba, yellow ako slnko. A zrazu na mňa vybafneš, aby som ceruzou nespravila dieru do podlahy. A tu ho máš! Dierkovaná podlaha je na svete. Veď to môžu byť diery v ceste, akú máme na ulici.
3. HRA Nie, aby si to odtrhla!
   Každý rok nám, maminka, narastú na dvore farebné kvietky. Alebo si pestuješ zelené čudá, na ktorých vraj vyrastú rajčiny. To by som chcela vidieť! Skúsim ich ohmatať, či sa tam tie rajčiny neskrývajú a, ups, ono sa to odpojilo. Hádam, keď to tak záhadne vyrástlo, aj to dorastie. Aj kvietky odpojím, ak ti ich chcem doniesť a potešiť ťa. To mám rada, keď sa tešíš. No zrazu na mňa voláš, nie, aby si to odtrhla! Ahá, tak ono sa to neodpája, ono sa to trhá! Tak to musím hneď vyskúšať.
4. HRA Opováž sa skočiť!
   Tatko dačo opravuje na dome. Jeden ujec mu doniesol kovové tyčky a trubice, v ktorých bzučia osy. Hovorí sa tomu lešenie. To je ako lezenie! Smiešne. A, samozrejme, som aj vyliezla. Za tatkom. Nie vysoko, iba potiaľ, aby som sa nebála. A keď už ma to tam prestalo baviť, hľadala som rebrík, že zleziem dolu. A tu si vybehla ty, maminka a vravíš, opováž skočiť. No pozri, aký super nápad!
5. HRA Šmykneš sa!
   Ešte jednu hru ti prezradím. Je o skúmaní. Keď nám raz mrzlo, všade bolo tak bielo a lesklo. Hneď som sa rozbehla vyskúšať, čo to je. Ako to chutí, ako sa po tom dá behať. Lenže ty si na mňa zavolala, šmykneš sa. Prečo? To je otázka! A naozaj! Šmykla som sa. Trochu to bolelo, keď som spadla, ale napokon to bola zábava. A trvalo mi, kým som prišla na to, prečo som sa šmykla. No lebo išlo o ľad a ten je predsa šmykľavý.

Takto sa nám dokážete, maminka, dobre postarať o zábavu. Určite ma poznáš a teda vieš, že čo navrhneš, to vyskúšam. Ešte mi ostáva jedna vec. Preskúmať to vaše „ne-“, ktoré tak záhadne dávate pred svoje nápady. Lebo to „ne-“ v sebe skrýva aj vaše mračenie, hnev a krik. Ale to predsa nemusí. Vždy mi vravíš, že sa hnevom len vyrovnávam s tým, čo sa deje. Možno to potrebujete aj vy, maminka. Dospelí. Vyrovnať sa s tým, že sa my, deti, vlastne tiež dejeme…

Alžbetka
Foto DA Alžbetkinej mamky

Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 28)

Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla, každú sobotu pribudne nová časť.