Alžbetka kašle. Čo je to choroba?

Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 55)

Vieš, maminka, že keď dieťatko ochorie, viac sa spotí maminka a tatko? Keď sú deti zdravé, všetko sa dá zvládnuť. Tak vravíte. Slnko svieti, vy s ním. Ale keď začnem sopliť, kašľať, horúčkovať, prichádzajú mraky, víchor, krúpy. Aj keď mi to nepovieš, rozbúcha sa ti srdce od strachu. Ja to vidím, počujem a cítim. Neboj sa, maminka, chorôbky nie sú koniec sveta. Áno, niektoré dajú zabrať aj mne. Ale sú dôležité, vieš?

Najprv si zaspomínajme, maminka. Pamätáš sa, keď sme sa sťahovali od babky do nášho malého domčeka? Hneď po zabývaní som ochorela. Veľmi dlho som kašľala. Bála si sa, liečila si ma, neodišla si odo mňa ani na krok. Nerozumela si, kde som to nachytala. Nuž, nenachytala. Udiala sa veľká zmena, maminka. Odišli sme od milovanej babičky. Vedela som, že sa tak stane, ale nikto sa o tom so mnou poriadne neporozprával. Nikto mi nepovedal – aha, odteraz spávame už len v tejto posteli. Zabudli ste, že aj ja som mala zo sťahovania stres a babička mi chýbala. Nik ma nepočúval.

Potom sú tu chorôbky, ktoré prídu, lebo papkám hovadiny, alebo vybehnem von bez svetríka a odmietam sa obuť, hoci mi je chladno. Zabúdam počúvať, čo mi telo rozpráva. Tak si mi vysvetlila, že keď začnem mať zimomriavky, začnú ma oziabať nohy alebo sa mi začnú triasť ruky, telo sa so mnou rozpráva, že mu je zima. Ak ho neoblečiem a nezohrejem, bacilom sa to bude páčiť. Ale hádaj, kto ma naučil nepočúvať vlastné telo, maminka? Predsa ty. Keď som ti totiž vravela, že mi telo hovorí, že mu je teplo, odmietla si ma vyzliecť, vraj preto, že tebe sa zdá byť chladno. Spotila som sa. A keď zafúkalo, striaslo ma. Nauč sa ma viac počúvať, potom nebudem zmätená, či mám počúvať svoje telo alebo niekoho iného.

Strach, maminka, nás tiež oslabuje. Keď vidím, ako sa bojíš, že soplím a kašlem, cítim, že sa deje niečo zlé. Ty to tak cítiš. Ten strach je chytľavý. Aj ja začínam veriť, že choroba je niečo zlé. Tomu nesmieme veriť. Choroba je choroba a nemáme ju radi, ale naše telo tak s nami rozpráva. Niečo mu asi chýba, niečo robíme zle a treba to zmeniť. Papkaním ovocia, zeleniny a vitamínov, pitím čajíku s bylinkami. Aj ten cesnak, fuj, si dám na lyžičke. Aj cibuľu s medom. Ale nemusíme sa tak báť. Trošku áno, veď horúčka nie je príjemná. Ale je dobrá, maminka, pretože to telo bojuje.

Choroba je ako slovo. Rozpráva naše telo alebo naše vnútro. Rozpráva únava, stres, strach, zlé spomienky, priveľa sladkého, primálo zeleniny. Vidíš, písmenká a slová, ktoré sú vytlačené v knižkách, prečítať viete. Tie nenapísané sa však čítajú ťažšie, však? A rovnako ako tie tlačené, treba sa naučiť čítať aj tie netlačené, ktoré používa naše telo a vnútro, aby sa s nami dohovorilo.

Alžbetka
Foto DA Alžbetkinej mamky

Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 54)

Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla.