Alžbetka má zase kaz. Pôjde k zubárovi?

Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 54)

Ach, tie zúbky. Každé ráno, každý večer si ich umývame. Dívam sa pritom do zrkadla, aby som videla, či kefka všade dočiahne. Papkáme zeleninku, ovocie, pijeme veľa čistej vody. To sa zúbkom páči. A predsa tam sú zubokazy. Vŕtajú sa do zúbkov, tam je jeden, vidím ho! Zubárka mi povedala, že mám krokodílie ústa. Lenže keď vŕtala, bolelo to. Pamätám sa, ako som plakala. Už tam nepôjdem. Nech si zubokazy robia so zubami, čo chcú…

Milá maminka. Spolu sme si sadli a premýšľali o zúbkoch. Porozprávala si mi, čo sa môže stať, keď nepôjdeme k zubárke. Keď si pravidelne nevyčistím zúbky. Keď budem papať sladkosti. Áno, rozumiem veľmi dobre. Ale k zubárke aj tak nepôjdem, vieš? Ani hračky v jej čarovnom šuplíku nepomôžu, nechcem ich. Ani vyliečené zúbky nepomôžu. Že sa nemám čoho báť? Ba, mám. Dobre to vieš. Prezradím ti niečo…

Ani ty ani tatko to možno neviete. Ale o všetkom, o čom sa rozprávate, viem. Cítim to. Vraveli ste, že nemáte radi svoje zúbky. Stále na ne nadávate. Obaja hľadáte stále iných zubárov, pretože máte veľký strach. Ty, maminka, sa už tešíš na umelé zúbky a sem tam tatkovi vravíš, že je to aj tak jedno, či si ich čistíš, alebo nie, či zdravo papáš, alebo nie, aj tak sa ti kazia a nerozumieš tomu. Babka sa smiala, že pozná deti, ktoré papajú veľa sladkého, pijú sladké, nečistia si zúbky a majú ich nádherné a zdravé.

So zúbkami stále vediete boj. Nemáte ich radi, nech sú, aké sú. Tak som sa aj ja začala na zúbky hnevať. Vidíš? Aj kamaráti, na ktorých sa hneváme, ktorých nemáme radi, nech sú, akí sú, tak prestanú byť kamarátmi. Prestaneme byť spolu a nič si navzájom nedávame. Ako potom chceš niečo podobné od zúbkov, keď s nimi prestávaš byť kamarátka? Že sa o ne staráme? No a čo, keď ich nemáme radi. To musíme zmeniť, maminka. Mali by sme sa so zúbkami kamarátiť a zmeniť k nim naše pocity. Chcem ich ľúbiť – aby som im pomohla.

Budem papkať zdravo a budem si zúbky čistiť. Ale nie kvôli zúbkom. Kvôli sebe. Pretože chcem a nie, že musím. Rozumieš? Naučíme sa so zúbkami zhovárať a proti zubokazom nie bojovať, ale ich premeniť na značky, ako to majú autá. Bolí zub? Je to značka, že treba pridať vitamíny. Jesť viac zeleninky a odložiť koláčik na zajtra. Pred spaním zaspievať tomu zúbku pesničku, ako ho máme radi a ďakujeme mu.

Viem, že si ma vzala k zubárke, už keď som bola malinká. Vraj, aby som sa jej nebála. Čím skôr, tým lepšie. Lenže, maminka, keď sme sedeli spolu v čakárni, zatínala si zuby od strachu a bola si nervózna. To nebola dobrá návšteva. Cítila som, že sa deje niečo hrozné, že ideme niekam, odkiaľ by si najradšej utiekla. Vyvaľovala si očká a triasli sa ti ruky. A keď zubárka povedala, že tam je kaz, zavrela si oči. Odvtedy som aj ja odtiaľ chcela ujsť. Zubár je ako policajt, vieš? Zastavuje ťa a pripomína ti, že musíš dodržiavať predpisy, o auto sa dobre starať, mať ho rád a byť zaň zodpovedný. Tak to je aj so zúbkami. Takže pôjdem k zubárke? Nechcem, maminka. A to musíme zmeniť. Lenže postupne, od začiatku. Napríklad priznaním si, že môj strach je normálny. Presne ako tvoj…

Alžbetka
Foto DA Alžbetkinej mamky

Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 53)

Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla.