Alžbetka sa plaví do prístavu. K mame

Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 56)

Milá maminka. Čím som staršia, tým objavujem väčší a väčší kus sveta. Je to ako s tortou. Čím viac rastiem, tým viac si z nej chcem ukrojiť. Chutí mi, je výborná. Ovocná a najmä zdravá. Pretože mi ju pripravila maminka s láskou. Nech sa už v tom svete deje, čo sa deje, vždy viem, že keď sa z neho vraciam, namierim si to rovno do prístavu. Predsa tam kotvia lode, nie? Tam oddychujú, naberajú sily a zásoby energie, aby sa mohli vypraviť na nové cesty.

Teraz ti porozprávam, milá maminka, niečo o tom prístave. Vieš, že o ňom kolujú rôzne chýry? Ľudia navravia všeličo, veď to poznáš. Lenže mne je to jedno, ten prístav jednoducho potrebujem. Vo svete sa totiž udeje množstvo vecí. Mojou loďou zmietajú búrky, veľakrát sa mi časť z nej rozbije a musím ju opravovať. Napadnú ma piráti a ja s nimi bojujem. Chcem objaviť ešte tamten kút a tamten. Sú tam smiešne zvieratá, aké si istotne nevidela. Odfotím ti ich alebo namaľujem. Sú tam rôzni ľudia. Nafúknutí i vyfučaní, ufrflaní i namosúrení, niektorí ublížia, iní pomôžu. Všetkých si zapamätám, pretože o nich musí vedieť moja maminka.

Veľakrát sa zraním. Mám šrámy na tele aj na duši. Chýbaš mi a chcem byť pri tebe. Ale nejako to vydržím, veď o chvíľu si pôjdem oddýchnuť do prístavu. Nájdem si množstvo priateľov a stretnem aj takých, ktorým sa nebudem páčiť. To nevadí, maminka ma bude ľúbiť vždy a všade. Nosím si tvoju lásku so sebou, najdrahocennejšiu, vieš? A ako sa tak unavená, zničená vraciam domov, do prístavu, začujem tie chýry. Vraj je v prístave stále zamračené. Lenže už ho badať na obzore a svieti tam najjasnejšie slnko! Vraj to tam smrdí po rybacine a chaluhách, je to obrastené riasami a pláže sú samé bahno, samá mútna voda. Kdeže! Veď vidím tie najčistejšie pláže s priezračnou vodou, farebné rybky vyskakujú z vody, pestré koraly zdobia skaly a, och, cítim vôňu kvetín, paliem, zelene.

Vraj tam hrozne varia a ani si nie je kde sadnúť. Samá špina, praskliny a zrúcaniny. Zvláštne, pretože vždy, keď treba, miesto sa uvoľní pre každého, kto to potrebuje. Každý tam dostane jedlo aj pitie, a pre mňa je tam vyhradené zvláštne miesto. Všetko je čisté – presne tak, ako si to pamätám. Vôňa, chuť, dokonalý obraz domova. Vraj sú všade šupiny a je to tam drsné na dotyk. Lenže keď sa ja dotýkam akéhokoľvek miesta prístavu, cítim pod prstami domov. Neviem, čo všetko vidia ostatní. Ja vidím môj milovaný prístav. Tu sa cítim bezpečne, tu sa cítim doma. Tu sa cítim chcená a ľúbená. Môžem vypustiť všetok svoj svetabôľ. Pretože tento prístav ma víta. Nech si hovorí, kto chce, čo chce, nech hovorí o prístave ktokoľvek čokoľvek. Tým prístavom si a budeš vždy ty, moja mama.

Alžbetka
Foto DA Alžbetkinej mamky

Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 55)

Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla.