Alžbetka v obchode: Zúrim, kričím, vyvádzam

Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 51)

Milá maminka. Boli sme spolu v obchode. A stalo sa toto: Nepočúvala som ťa, behala som, narážala do regálov a zhadzovala veci. Brala som, čo sme nepotrebovali, kričala, keď si sa ma snažila zastaviť a napokon som zahryzla do balíčka s cukríkmi. Keďže ste nevedeli, čo si počať, vyviedla si ma von a tatko zatiaľ nakúpil. Tam som ťa od zlosti kopla. Pretože som chcela nakupovať s vami. Nejako nám to nevyšlo. Čo sa vlastne stalo?

Maminka, obidve sme zabudli. Ty si mi zabudla povedať, čo si potrebovala, a ja som to isté zabudla povedať tebe. Tesne pred obchodom. Mali sme krásne ráno, preskakovala som čierne diery na chodníku, zabávali sme sa. A potom sme vošli do obchodu a ja som prestala existovať. Áno, bolo tam toľko krásnych vecí. Farebných. Regále mi pripomínali skrýše, stáli ako tunely. Nedokázala som sa zastaviť. Bola som nadšená. Chytila si ma za ruku a poprosila, nech nebehám, že sa tak v obchode nesprávame. Potrebuješ nakúpiť. Konečne! A ja potrebujem – a tu si ma prestala počúvať.

Potrebovala som sa vyblázniť. Potrebovala som, aby si sa ma spýtala, čo chcem kúpiť ja. Keď si sa ma nespýtala, ukázala som ti. No povedala si „nie“. Prečo si vy môžete dačo kúpiť a ja nie? A keď sa na mňa obrátila nejaká teta a povedala mi – Ty si dobré dievčatko, poslúchneš maminku, budeš tíško a nebudeš behať – to bol koniec. Už som len potrebovala behať, kopať, kričať. Predsa ma tu nikto nepočúva a nikto mi nerozumie. Nikto sa ma nespýta a keď vás na seba upozorním, počujem len – nie.

Chcela si kúpiť niečo mojej tete. A ja som presne vedela, čo potrebuje. Hnevala sa, že jej chýba mliečko. Vložila som ti ho do košíka, úplne sama. Teta sa poteší! Lenže ty si ho z košíka vyhodila, zamračila si sa a pokrútila si hlavou. Chcela si pre ňu čokoládu. Tak som si vzdychla a vybrala aspoň tú. Lebo tetu mám rada. Je taká malá ako ja a taká bláznivá. Tak jej isto bude chutiť to, čo chutí mne. Ale tebe sa nepáčila. Aj tú si vyložila z košíka.

Posmutnela som a hneď som sa aj hnevala. Keď ma tam nechcete, nebudem tam. A znovu som behala. Celú ma to ovládlo. Ani si nepamätám, čo všetko som porobila, iba ako si ma pod pazuchou vyniesla von. Lenže ja som vám chcela pomôcť nakúpiť! Mala som toľko dobrých nápadov. Všetko si zničila, maminka! Tatko ostal v obchode a ja som tú guču v hrdle dostávala von. A kopla som ťa. Viem, maminka moja, že za to nemôžeš. Nejako sme sa zabudli o obchode vopred porozprávať. Nejako ste zabudli, že aj ja viem, čo má teta rada a čo potrebuje. Zabudli ste, že aj ja som rovnako veľká ako vy. Nie som menšia. Iba výškou a to predsa nič neznamená. Aj teta je malá, ale správate sa k nej ako k veľkej. Nie som pre vás dosť veľká, maminka, aby ste ma vypočuli? Nabudúce to spravíme inak, dobre? Nezabudneme na seba. A nielen v obchode…

Alžbetka
Foto DA Alžbetkinej mamky

Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 50)

Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla.