Alžbetku sme pomýlili. Za hnev nemôžu ostatní

Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 57)

Nejde to a nejde to. Maminka, teraz ma, prosím, nechaj. Zlostím sa a kričím. Hádžem fixkami tak, že sa mi jedna pokazila. To ma zlostí ešte viac. Pýtaš sa, prečo toľko hnevu? Sama sa pozri. Mám otvorenú maľovanku, obrázok papagája. Chcem ho vymaľovať, no ruka s fixkou mi dajako brúzda po papieri a netriafa sa. Vyzerá to, že papagáj je roztiahnutý po celej strane. Že tebe sa to páči? V poriadku, ale mne nie. Maľovanka môže za môj hnev. Aj papagáj. A fixka, a…

Vieš, maminka, keď sa kvôli tej maľovanke a papagájovi hnevám, mám chuť to celé roztrhať a vyhodiť do koša. Kričím, dupem, trieskam do stola a fixky rozhadzujem po celej izbičke. Keď to nevydržím, schmatnem maľovanku a šmarím ju do kúta. Keď ju neuvidím, tak hnev zmizne. Nie? Prečo sa čuduješ, maminka? Oni za to môžu, že sa hnevám, nemám pravdu? Pýtaš sa, ako som na to prišla? Jednoducho. Keď som sa hnevala na Miška, vzali ste ma od neho preč, vraj sa s ním nemám hrať. Keď ho neuvidím, prestanem sa hnevať. Keď som sa hnevala na hru v tablete, zavreli ste ho. Keď ho neuvidím a nebudem sa hru hrať, prestanem sa hnevať. Keď sme sa s kamarátkou Julkou na seba hnevali kvôli macíkovi, vzali ste ho preč. Macík bude preč, aj náš hnev odpláva preč.

Znamená to, že za všetko môže maľovanka, macík, tablet či Miško. Oni teda stoja za mojím hnevom. Oni ho vyvolávajú. Keby ich nebolo, nikdy by som sa nehnevala. Za hnev teda môže stolička, stena, hračky, knižky, babička alebo ty, maminka. Vy máte zápalku a keď ňou škrtnete, vo mne vzbĺkne oheň. Tak tomu rozumiem. Aj tatko udrie do steny, keď ho udrie stena. Aj ty na tatka kričíš, keď ťa vraj on sám nahnevá. Ale stenu asi preč nedáme, ani tatka, však nie? Vravíš, že nie? Že ste ma pomýlili? Ako to?

Aha. Vraj hnev nevzniká nikde inde, len v nás. V tebe, vo mne, v ostatných. Vraj nikto za hnev nemôže, len my sami. My mu dovolíme rozhorieť sa, ovládnuť nás, my zodpovedáme za to, ako si ho vybijeme. Ospravedlňuješ sa mi. Nepomôže, keď odhodíme alebo schováme to, o čom si myslíme, že hnev vyvolalo. Veď mám rada aj Miška, aj tablet, aj macíka, aj maľovanku. Ak sa hnevám, mám ich na chvíľu nechať tak, upokojiť sa a potom pokračovať. V maľovaní, hre, kamarátení. Za tvoj krik nemôže tatko, ale ty sama. Tatko, chudák, len krik počúval. Stena, chuderka, len dostala úder. Našťastie nič necíti. Ale my cítime, kebyže sa za hnev udierame. Je to bolestivé a smutné. Prepáč, maľovanka, prepáč, papagáj. Za môj hnev nemôžete. Ani fixky. Prežijem si ho a hneď pokračujem v maľovaní.

Alžbetka
Foto DA Alžbetkinej mamky

Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 56)

Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla, ktorý nájdete tiež oblasti Stĺpček.