Babičky v ohrození

Na základe dlhodobej americkej štúdie sa už pred viacerými rokmi zistilo, že starostlivé a ochotné babičky, ktoré niekoľkokrát do týždňa opatrujú svoje malé vnúčatá, sú oveľa viac ohrozené infarktom a ďalšími zdravotnými ťažkosťami ako iné ich rovesníčky. Prečo? Z jednoduchého dôvodu – môžu si totiž dopriať menej spánku a nemajú čas venovať dosť pozornosti strave, cvičeniu a svojmu zdraviu celkovo.

Skrátka babičky, ktoré sú priveľmi zaťažené starostlivosťou o vnúčatá, sa vystavujú nadmernému stresu s nedostatkom času na regeneráciu. Veru neviem, či sú na tom naše babičky oveľa lepšie ako tie americké. Skôr by som si pomyslela, že aj horšie. I keď naše láskavé a obetavé mamulky, babičky našich detí by si to určite len nerady pripustili, ak vôbec. Veď svoje vnúčatká opatrujú obetavo a s nesmiernou láskou. Skúsme o tom pouvažovať za ne.

Aj vaša mama vám oddane pomáha s vašimi deťúrencami takmer denne? Je vždy pripravená priskočiť na pomoc, keď ju zavoláte a nikdy vám nepovie, že už má iný program, ktorý nemôže zrušiť? Je to práve ona, kto  opatruje vaše dieťatko (či aj viacero vnúčat naraz), keď je choré – lebo čo si budeme hovoriť – detské choroby sú častejšie, ako by ich bol ochotný tolerovať ktorýkoľvek šéf. A my sme radi, že máme poruke babičku, keď v noci dieťaťu vyletí teplota do nebies. V práci by nebolo nadšení, keby sme  už zase vypadli a maródovali s dieťaťom. Ešte že máme babičku! Alebo to more prázdnin a voľných dní, ktoré majú školopovinné detváky – kde na to vziať toľko dovolenky? Zasa len je po ruke milovaná starká. Nielenže povaruje detičky, ale ich aj nachová, napečie koláčiky a spolu so starkým i vymyslí nezabudnuteľný program pre náš drobizg. Čo by sme si počali bez jej pomoci? Veď dieťa nemožno uložiť do úschovy na stanici, keď nám to za ten svet nevychádza, aby sme s ním boli vždy, keď nás potrebuje. Ešte že máme babičku!

I ja som mala takú obetavú babičku. I keď bývala v inom meste ako my, predsa to nebola taká neprekonateľná vzdialenosť, aby nepomáhala mojej mamulke „hasiť všetky požiare“ v starostlivosti o mňa v čase, keď diaľkovo študovala na vysokej škole, v dňoch, keď ma kvárila choroba či v tých radostných prázdninových chvíľach. Vždy bolo poruke babičkine ochranné krídlo. Veru, až dnes si viem predstaviť, ako veľmi muselo moju mamulku trápiť, že neraz nakladá svojej mame príliš veľké bremeno starostlivosti o mňa. A z pohľadu štúdie opísanej v úvode môjho zamyslenia, keď si to tak premietam, tak som veru málokedy videla moju babičku tráviť chvíle sladkým ničnerobením. Relaxovala v záhrade. Sklonená nad hriadkami si čistila myseľ od starostí všedných dní. Keď ju čosi bolelo, na tele či na duši, nasadila si slamený širák a hybaj s motykou do záhrady…

A vaša mamina, babička vašich ratolestí? Kde naberá silu, aby mohla byť  tou večne usmiatou najväčšou láskou vašich detí? Je to tiež práca v záhradke, či chvíľka strávená v saune, prechádzka v lese alebo cvičenie? Budem veľmi rada, keď vás tieto riadky privedú k zamysleniu, či život vašej mamy nie je len kopou neodkladných povinností v starostlivosti o tých naokolo bez chvíľky kvalitne stráveného času len pre seba… Potešíme sa, keď nám o tom napíšete.

Renáta Krausová

vybrané zo Slov na úvod, časopis Dieťa
Foto Shutterstock.com