Náš syn do svojich trinástich mesiacov nepoznal, čo je to nosiť topánočky. Plazil sa, lozil a chodil bosý alebo v ponožkách a niekedy sme mu chodidlá chránili párom ponožiek navyše. Jakubkove nôžky – tie nezastaviteľné, drobné organizmy! Dychtivo sa chytajú čohokoľvek, s čím prídu do kontaktu. Odtláčajú sa, mrvia prstíkmi, krčia sa, krútia, vystierajú a zas zmršťujú. Rozhodla som sa ich neuväzniť v topánočkách s tvrdou podošvou a pevným členkom, ako sa to u nás napriek vedomostiam o fyziológii chodidla stále odporúča.
Mali by topánočky na prvé krôčiky pevne obopínať členok? Mali by mať ortopedickú klenbu a neohybnú podošvu? Nie, nemali, volal môj vnútorný kompas.
Každý, kto mal kedy možnosť pozorovať detské nôžky pri hre naboso a v pohybe, zaiste ostal unesený ich nekonečne aktívnym životom. Malý tvor čupí, hodí sa na kolienka, lozí, zrazu sa otočí, podloží si nôžku pod seba, sadne si, vytiahne sa nahor, pokúša sa vykročiť, padá… ani na moment sa nezastaví. JE SLOBODNÝ.
Obujme mu pevnú členkovú topánočku s neohybnou podrážkou. Čupí a tvrdý okraj topánočky sa mu nad priehlavkom zarezáva do nôžky. Hodí sa na kolienka, lozí a topánočka ho tlačí do nôžky nad pätičkou. Otočí sa, podloží si nôžku pod seba a obzerá to brnenie na nej. Zahryzne sa a ťahá. Brnenie nepustí, zabudne naň a sadá si. Zbadá obe nôžky a zas ťahá topánky dole. Pozornosť mu zablúdi inam, stavia sa a pokúša sa vykročiť. Ale beda! Všetko je inak! Chodidlá nič z toho, čo poznajú, necítia. Prstíky nadarmo lapajú a snažia sa zaprieť o zem. Chytia sa podrážky, no rovnováhu na zemi ňou neudržia.
Aj keď je dieťatko zamestnané množstvom podnetov vôkol seba, nepohodlie a obmedzenie v pohybe jasne vníma – a aj ho dáva najavo. Ak aj tieto signály rodič prehliadne, zaiste mu neuniknú stopy, ktoré topánky na nôžkach zanechajú. A stále si môže skúsiť obuť pevnú členkovú obuv a vyskúšať si to sám. A potom si to isté vyskúšať naboso.
Správna veľkosť, no i tak malé…
Návšteva predajne s certifikovanou detskou obuvou ma v mojom rozhodnutí len utvrdila. Pani predavačka sa hodnú chvíľu snažila natlačiť synovu nôžku do topánky jeho veľkosti, kým napokon usúdila, že sú malé. Topánočka mala síce zodpovedajúcu dĺžku, no nie potrebnú šírku a výšku.
Topánočku som si v predajni pozorne poprezerala. Bola tvrdá, s hladkou podrážkou a ortopedickou klenbičkou. Okrem pevného členka a neohybnej podrážky moje myšlienky zamestnávala práve klenba. Správnosť a zdravosť klenby v topánkach už dnes málokto spochybňuje a ani sa o nej veľmi nepremýšľa. Kde sa zobralo presvedčenie, že chodidlo bude zdravšie, keď ho položíme na umelú klenbu, a to aj v prípade ešte len sa vyvíjajúcej nôžky?
Nosenie topánok – predpoklad zdravého vývinu chôdze batoliat?
Dôvody, pre ktoré sa pri nezdravej anatómii chodidiel okrem cvikov a uchopovania predmetov odporúča predovšetkým chôdza naboso – najlepšie po členitom povrchu – sú logické. Fyziologická klenba je predsa výsledkom súhry kostí, šliach a svalov v dobrej kondícii. Ako sa môžu tieto štruktúry posilňovať, keď ich pasívne položíme na jednoliaty, tvrdý povrch a umelú klenbu? Naozaj veríme tomu, že sa noha klenbe zázračne prispôsobí? A v neposlednom rade – je umelá klenba v detskej topánočke dokonale zhodná s tou fyziologickou, ktorá sa má na chodidle vytvoriť?
Nebezpečným nedostatkom bežnej detskej obuvi je okrem pevného členka a tvrdej podošvy aj úzka stielka, ktorá nôžku nenápadne deformuje, stiesnený priestor v oblasti priehlavku, ktorý nôžku stláča a nedovolí jej dosadnúť na pätičku, a podpätok, ktorý okrem postavenia chodidla mení i celkové držanie tela.
Odkedy je nosenie topánok predpokladom zdravého vývinu chôdze batoliat? Ako môže byť z hľadiska antropológie normou? Za dokonalosť chodidiel predsa vďačíme státisícom rokov chôdze naboso.
Vonku sa však po väčšinu roka bez topánočiek nezaobídeme. Synčekovi sme preto na jeseň kúpili celokožené, kožušinkou vystlané mäkké topánočky. Stielku majú širokú a nôžka tak nie je v topánočke stlačená. Podošva je odolná, no pružná a upravená proti pošmyknutiu. Prstíkom tak pri chôdzi naďalej umožňuje vnímať kontakt s povrchom.
Mgr. Lucia Papáková, PhD.
časopis Dieťa
Foto Shutterstock.com
ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.
K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciál Dojčiatko & batoľa (ktorý si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).
Zatiaľ bez komentára!
Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok