Črepiny z môjho zrkadla 23)

(Ne)správne? Obloha je modrá

Situácia:
Aj obloha? Veru, aj oblohy sa to týka. Raz sme maľovali u babky. Maľovanie je pre mňa citlivá téma. Pre rôzne „takto sa to robí“, „robíš to zle“, „opravím ti to“ – som naň ako dieťa rezignovala. Miesto, aby som si vyvinula vlastný štýl (maľovanie totiž milujem), som sa naučila napodobňovať učiteľku, talentovaných spolužiakov, či „tých dobrých maliarov“. Nechala som sa privaliť pravidlami maľovania. Poviete si – ty citlivka. Ale naše deti sú citlivé. Na naše hodnotenia. Kritiku. „Vedenie.“

Nenapadlo by mi o oblohe a maľovaní písať, keby som raz nezačula babku. Maľovali sme u nej na návšteve. Dcérke zvyčajne pri kreslení dávam úplnú voľnosť. Nech si kreslí, čo chce, ako chce. Jediná požiadavka – nemaľovať na stenu a podlahu. Babička sa však vnučke chcela venovať. Tak ju chytala za ruku, aby ukázala, ako sa „štetec drží správne“. Ako sa správne maľuje hlava. Že obloha je predsa modrá. Slnko žlté a tráva zelená. Takto sa to robí a má robiť. Robia to tak všetci. Prišlo napomínanie, aj „ja ťa to naučím“.

Čo tým chcem povedať:
Obloha je modrá. Preto kreslíme oblohu modrú. Áno, ak zapadá Slnko, môže byť červená. Ak je búrka, môže byť zelená. Ale všetci ju inak  kreslíme modrú.

Čo tým hovorím:
Niektoré veci zrejme treba kresliť podľa návodu a predpísaných šablón. Hovorí to babka, tak to asi bude ďalšia z „nemenných právd“. Ak to opakuje dosť často, budem jednoducho kresliť oblohu modrú, načo nad tým viac premýšľať.

Lepšie pre mňa a pre dcérku:
Ešte okienko z minulosti. Môj muž s úsmevom spomína na školské časy. Raz dostali za úlohu nakresliť niekoho známeho. Muž si vybral uja – no jeho obraz bol celý čierny. Učiteľka mu za to uštedrila pätorku a tak sa z nadšeného, pyšného maliara stal nahnevaný chlapček, ktorý si obraz kopal celú cestu domov. Darmo, učiteľka to „videla inak“.

Okienko z fyziky. Čo je modrá farba a skutočne je obloha modrá? Modré svetlo sa totiž z celého farebného spektra odráža ľahúčko. Má kratšiu vlnovú dĺžku a teda lepšiu lámavosť. Cez našu atmosféru prechádza svetlo zo Slnka a to je biele (zahŕňa všetky farby – zelenú, modrú, fialovú, červenú…). Pri prechode čiastočkami vzduchu sa láme. Modrá sa teda ľahšie odráža, rozptýli a celú oblohu zafarbí. Záleží to aj od postavenia Slnka nad obzorom. Ak zapadá, vidíme oblohu červenú…

Okienko z histórie. Hoci existenciu modrej farby poprieť nemôžeme, o modrej sme začali chyrovať až vďaka Egypťanom. Dovtedy sa modrá nikdy nikde nespomenula, ani v Homérovej Odysee, starom Koráne, starovekých hebrejských verziách Biblie či starých čínskych príbehoch. Znamená to, že keď ju neregistrovali, neexistovala?

Okienko z výskumu. To je otázka! Stále nájdeme experimenty, v ktorých jeden človek vidí vec v takej farbe, iný v inej. Tak akú farbu má? Vedeli ste, že kmeň Himba z africkej Namíbie modrú farbu nepozná? Nevedeli ju v jednom experimente odlíšiť od zelenej. Zato odtieňov zelenej registrujú viac, než zachytávame voľným okom my. Vzniká preto celý rad otázok o tom, ako náš jazyk formuje naše vnímanie farieb… (Viac o tom môžete čítať TU. )

Moje okienko. Nie, netvrdím, že obloha nie je modrá. Vravím, nechajme deti slobodne maľovať a necepujme ich vtedy, keď netreba. Dôležité je, aby nemaľovali oblohu modrú, pretože taká je, ale aby ju namaľovali takú, akú ju vidia ony (hoci aj modrú). Alebo chcú vidieť. Ako ju cítia. Aká je v ich fantázii.

Mama Žaneta
Foto autorka

Sledujte seriál mamy Žanety. Každý týždeň pribúda na www.dieta.sk nová časť.

Čítajte aj seriál Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu.
Každú stredu pribudne nová časť.