Črepiny z môjho zrkadla 12)

Črepina: Medzi bodom A a bodom B stojí celá abeceda

Situácia:
Konečne sa nám podarilo vyjsť von. Obliekanie za sebou, hračky, občerstvenie zbalené. Môj cieľ – príroda za dedinou. Delia nás len dve ulice. Len. Viete, koľko nám trvá, kým tie dve ulice prejdeme pešo? Hodinu. Viac. Večnosť. Výlet do prírody sa stáva výletom po dvoch uliciach. Treba sa zastaviť tam, preskúmať to… Tamtá záhradka je zaujímavá, za plotom sa čosi pohlo! Babička! Pozdravme ju, poklebeťme si. Teta má zaujímavý košík, čo je v ňom? Kamienok zoberieme, pozbierame farebné listy, halúzku treba potiahnuť, psíka pozorovať, vráťme sa k plotu a zatancujme si, prebehnem rýchlo od tohoto domu k tamtomu… Prejde celá abeceda. A ja? Spotená a nervózna sa začínam dívať na hodinky. Dcérku by som najradšej zbalila do ruksaku a išla. Poď už, súrim ju, veď sme chceli do prírody…

Čo tým chcem povedať:
Náš cieľ je príroda. Za dedinou. Výlet mimo nej. Rýchlo, rýchlo, veď už meškáme. Treba sa poponáhľať, tie dve ulice prebehnúť, prejsť rovno od bodu A k bodu B. Je neprípustné, aby sme sa zastavovali a zabávali. Medzi bodmi A a B nič neexistuje.

Čo tým hovorím:
Klapky na oči. Nevšímať si nič, len bod B. Keď dosiahnem bod B, už sa môžeme rozhliadnuť a obdivovať krásy prírody. Nič iné nie je zaujímavé ani ma nezaujíma. Len bod B. Bod B je najdôležitejší, dôležitejší než všetko ostatné. Skúmanie a hra sú zakázané. Pokiaľ mám pred sebou nejaký cieľ, dostanem sa k nemu aj cez mŕtvoly. Aj tak ich nevidím, v zornom poli len bod B.

Lepšie pre mňa a pre dcérku:
Výlet do minulosti. Keď som bola malá, vždy sme sa všade ponáhľali. Buď sme meškali (či sme si mysleli, že meškáme) alebo prišli oveľa skôr. Rýchlo obliecť, zbaliť, nič nezabudnúť, s klapkami na očiach dosiahnuť cieľ. „Nezastavujem, máme spoždění!“ (Z vlaku vo filme Slunce, seno…) Nikdy nás nesmelo zaujímať, čo stálo medzi bodmi A a B. Keď sa niekam vyberieme, môj muž sa zo mňa smeje. Veľakrát ma upozorní s dcérkou na veci, ktoré nevidím. Kvôli klapkám. Nevšimla som si. Dokonca, keď ma niekto pozdraví! Aké mala suseda na sebe šaty, kto ma zdravil od vedľa, ploty, vtáci, mačky – pre mňa veľká neznáma. Veľký čierny chrobák na ceste, steblo trávy. Uschnutý kvietok, mŕtva kobylka. Hladná mačka. Preto, že sa potrebujem ihneď dostať do bodu B.

Nehovorím o prípadoch, ak je bodom B lekár, obchod, úrad. Škola, škôlka, práca, zubár. Vtedy je bod B dôležitý, ale stále medzi ním a bodom A stojí celá abeceda. Ak si v týchto prípadoch nemôžeme dovoliť skúmať ju, čo tak si to dovoliť vtedy, keď môžeme? Hoci pri prozaickom výlete do prírody? Snáď sa stanem všímavejšou a dcérka malým prieskumníkom bez uponáhľanej mamy, ktorá striktne trvá na bode B. S mamou, ktorá prestane byť klbkom nervov. Takto ma aj tie dve ulice môžu naučiť viac než len bod B. Uvidím abecedu, kde som ju predtým nečakala….

__________________

(Moje meno je Žaneta. Som mamka takmer štvorročnej dcérky. Mama, prechádzajúca kompletným prerodom osobnosti. Najprv si myslela – kvôli dcérke. No zistila, že rešpektu dcérku nenaučí, pokiaľ sa nenaučí ona rešpektovať samu seba. Sama dcérka jej to neustále ukazuje a pripomína. Lenže – neviem ako vy, pre mňa je rešpekt k sebe samej jedna z najťažších vecí na svete.

Naučiť sa mať rada. Naučiť sa rešpektovať tak, aby som neobmedzovala ľudí vôkol mňa. Zamýšľali ste sa nad tým? Prišla som na to, že tá výchova mi akosi nevychádza podľa predstáv. Prečo? Svet vôkol mňa vrátane dcéry je mojím zrkadlom. Nastavuje mi zrkadlo a vraví, čo robím zle, čo dobre. Kde treba správanie vylepšiť, kde ubrať z plynu, kde naň dupnúť. A teda nie dcéru vychovávať. Ale seba. Seba napraviť. Keď sa totiž stanem tým, čím chcem byť, aby som bola spokojná, stanem sa príkladom. Vzorom. Pre dcéru. Pre manžela. Pre okolie. Pre seba. Konečne. Každý jeden článok sa teda stáva črepinou z tohto zrkadla. Chcem ho poskladať, napraviť a zalepiť. Moje rozbité zrkadlo.

Poznámka: V žiadnom prípade nechcem články titulovať ako všeobecné pravdy, správne veci alebo rady do života. Mojím cieľom je ukázať to, čo chcem naučiť seba a svoju dcéru. Sú to len subjektívne pohľady na vec a vlastné skúsenosti. Nesnažia sa byť správnymi pre každého, iba pre mňa. Každý je totiž iný, individuálny, originálny. Pre každého je správne niečo iné. Každý má iné zrkadlo… A svoj čas, kedy sa doň na seba pozrieť.)

Žaneta
Foto autorka

Sledujte seriál mamy Žanety. Každú sobotu pribúda na www.dieta.sk nová časť.

Predchádzajúca časť seriálu Črepiny z môjho zrkadla:
Črepina: Jedlo II. Prečo nenávidím varenie alebo Prečo JE jedlo na hranie

Čítajte aj seriál Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu.
Každú stredu pribudne nová časť.