Dojčenie je právo dieťaťa, hovorí kampaň #zadojcenie

Iniciatíva #zadojcenie vznikla úplne neplánovane, je vlastne odozvou na hlas matiek. Podnetným prostredím bola facebooková skupina Materský raj. Ako sa hovorí, správni ľudia (v tomto prípade správne ženy) sa stretli v správnej chvíli na správnom mieste. Prvým impulzom bol postreh Slovenky zo zahraničia v diskusii a jej otázka, prečo na Slovensku chýba potrebná legislatíva pokrývajúca ochranu dojčenia na verejných priestoroch: „Istý čas som žila v Anglicku a momentálne žijem v Kanade. V obidvoch krajinách takáto legislatíva existuje. Rovnako ako v Austrálii, Írsku či všetkých členských štátoch USA.“

Projekt na Slovensku koordinuje a vedie Adriana Kráľová. Obidve sme zároveň skúsené laktačné poradkyne. Zhodli sme sa na jednom, že chceme pomôcť slovenským matkám a ich deťom. Zastávať problémy dojčiacich matiek, ktoré sú často diskriminované, vykázané z verejného priestoru, teda ponížené a následne traumatizované. Chceme ich chrániť a nenásilným spôsobom ukázať, že dojčenie je normálna vec. Dojčiaca žena sa predsa „normálne stará o dieťa“. Dojčenie je zároveň právom dieťaťa.

V prvom rade si treba uvedomiť, o čo pri dojčení ide. Dojčiace matky nie sú exhibicionistkami, ale bezodkladne riešia potreby dieťaťa – hlad, smäd, spánok, strach, bezpečie a mnoho iných. Matky tak konajú v súlade s ich intuitívnym nastavením, ktoré je pre ne prirodzené a biologicky podmienené. Dojčenie je reakciou na všetky popôrodné procesy v tele ženy, ktorá sa stala matkou. Moderná doba ale prestala byť vnímavá k prirodzeným potrebám matky a dieťaťa. A tu niekde vznikli predsudky. To, čo bolo po stáročia prirodzené a normálne, sa stáva nenormálnym a neprirodzené veci normalizujeme. Naša kampaň chce preto ukázať, že dojčenie je normálna vec. Preto sa v našom kampaňovom videu dojčiaca žena „normálne stará o dieťa“. Naším cieľom je rozšíriť kruh akceptujúceho okolia formou petície a chceme to dotiahnuť aj k návrhu zákona a k diskusii s politikmi. Plánujeme na to využiť poslednú tohoročnú schôdzu NRSR.

V tejto chvíli už naplno beží kampaň, ktorú sme odštartovali 25.10.2019. Komunikujeme s výrazným rešpektom k všetkým spôsobom kŕmenia detí, hoci sa zameriavame na dojčenie. Počas príprav kampane sme spolupracovali aj s nedojčiacimi ženami a s ich pohľadmi na tému. Na rešpekt sme sa zamerali aj v samotnom spôsobe dojčenia na verejnosti. Tento odkaz vidno v závere videa. Nič nevnucujeme, jednoducho nechávame dojčiacim ženám možnosť voľby: „Nech už dojčíš kdekoľvek a kedykoľvek. Tvoje dieťa. Tvoja cesta“. Zastávame rešpektujúcu filozofiu v zmysle „ži a nechaj žiť“. Samotná dojčiaca žena si vyberie, či už dojčí doma, v búdke na dojčenie, na lavičke v meste alebo v reštaurácii. A tá, ktorá nemá problém bezodkladne naplniť potrebu dieťaťa na verejnosti, nech nie je diskriminovaná, ale legislatívne chránená. Plánujeme sa spojiť aj s mamou Líviou, ktorej diskrimináciu spomínali v médiách. Kvôli dojčeniu na verejnosti bola ponížená vyhodením z bratislavskej reštaurácie.

Našu kampaň podporili aj známe osobnosti. Herečka Slávka Halčáková nám v rešpektujúcom závere videa prepožičala svoj krásny hlas. Vďaka inšpirácii od matiek sme sa dostali k piesni hudobníka Juraja Hnilicu. K jeho klipu, kde sa jeho žena prirodzene stará o deti, dojčí a spolu si užívajú rodinu a spoločné chvíle na dovolenke. Juraja sme oslovili a vo videu sa nám nielen prihovára vetou: „Vždy spolu za dojčenie“, ale prepožičal nám k nemu aj spomenutú pieseň „Krídla z pavučín“. Uprednostnili sme tak gitarovú hudbu pred klavírnou, pretože tu vznikla spojitosť s celou tou krásnou energiou a s jeho príbehom tak, ako sme naň v priebehu kampane narazili. Ešte stále s mnohými osobnosťami komunikujeme. Držte nám palce, nech nás podporia.

Mnohí sa nás pýtajú, prečo kampaň robíme. Stretli sme sa aj s nesúhlasným stanoviskom nemenovanej organizácie (zaoberajú sa primárne pôrodmi), podľa ktorej vyžadujeme niečo podobné, ako keby oni vyžadovali, „aby bolo v zákone explicitne uvedené, že rodiace ženy majú právo rozhodovať o zákrokoch vykonaných na ich tele počas pôrodu.“ S takýmto prirovnaním nesúhlasíme. Rodiaca žena je laik, ktorý nemôže rozhodovať o medicínskych zákrokoch počas pôrodu, môže s nimi len súhlasiť alebo nesúhlasiť na základe dôkladného poučenia (informovaný súhlas). Odlišnosť situácie, o ktorú nám ide, bude zrejmá z nasledovného príkladu. Ochrana nefajčiarov je zakotvená v samostatnom zákone č. 377/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Nefajčiar na verejnosti tiež potrebuje byť chránený pred častokrát arogantnými fajčiarmi. Presne takto dojčiaca matka potrebuje byť chránená legislatívou, ktorá jej umožní pocit bezpečia. Už ju viac nemôže nikto ponížiť, diskriminovať, vyhodiť z MHD, reštaurácie či odinakiaľ. To, že problematika fajčenia je obsiahnutá v samostatnom zákone, neznamená, že byť nefajčiarom je problematické. Ani dojčiaca žena nie je problematická. Byť nefajčiarom je zdravé a prirodzené, rovnako ako je prirodzené dojčiť vždy a všade, reflektujúc všetky benefity, okrem iného stanovené aj medzinárodnými organizáciami.

Pri nahliadaní na tému vychádzame z filozofie kontaktného rodičovstva, ako aj z odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie a odporučení organizácie UNICEF. Slovenská republika je taktiež signatárom Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý v článku 6 bode 2 ustanovuje nasledovný záväzok Slovenskej republiky: „Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru, budú zabezpečovať v maximálnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.“ Ďalej treba uviesť stanovisko vysokého komisára OSN pre ľudské práva, ktoré prízvukuje, že „dieťa má právo na život, prežitie a vývoj smerom k najvyššie dosiahnuteľnej úrovni zdravia, kde dojčenie musí byť ponímané ako neoddeliteľná a nevyhnutná súčasť tohto zdravého a prirodzeného procesu.“ A práve preto je podľa nás kampaň nesmierne užitočná a veríme, že má veľký zmysel. Veľkú vďaku a úctu by sme chceli vyjadriť občianskemu združeniu MAMILA, ktoré našu kampaň pozitívne prijalo. Práve MAMILA na Slovensku urobila v problematike dojčenia veľkú osvetu a ponúka aktívnu pomoc a vzdelanie v tejto oblasti.

Čo sa týka reakcií, na ktoré sme narazili v priebehu kampane, konštatujeme, že kampaň sa stretáva väčšinou s pozitívnymi reakciami. Intenzívne nás podporujú aj rodiny zo zahraničia, a to vysokým percentom podpísaných hlasov. Máme mnoho komentárov v angličtine, kde táto legislatíva už funguje. Mužov oslovujeme taktiež. Sú súčasťou rodiny, preto sme dvoch z nich zaradili do kampaňového videa. Na niektorých fórach je to síce búrlivé, ale nás to neodradí. Nechceme meniť názory iných, chceme hodnotovo prispievať k lepšiemu svetu. A ak má byť rešpekt na všetkých stranách, potom „rešpektujme a buďme rešpektovaní“. O tom, že je kampaň pripravená profesionálne a s rešpektom, svedčí aj fakt, že nám petíciu podpisujú aj nedojčiace ženy.

Spätnú väzbu sme dostali aj zo zahraničia, konkrétne uvediem príklad z UK, kde v londýnskej mestskej hromadnej doprave majú dokonca označenie, že dojčiacu ženu chráni legislatíva: „Je nelegálne (protizákonné), aby ktokoľvek požiadal ženu, aby prestala dojčiť na verejnosti alebo aby odišla.“ Možno je to výzva aj pre ďalšiu aktivitu na podporu kampane v našom hlavnom meste.

Keď som sa opýtala mamičiek vo Veľkej Británii, v čom vidia najväčšie výhody takéhoto zákona, väčšina odpovedala, že to bola práve tá ochrana, ktorú im poskytuje. Matky vedia, že môžu pokojne nakŕmiť svoje deti a že zákon je na ich strane. Niekto si môže pomyslieť, že tento zákon je zbytočnosť. My však už z histórie vieme, že legislatíva mení nielen zákony, aj postoje ľudí. Práve preto v ňom vidíme jeho dôležitosť. Deti majú svoje práva zakotvené v zákonoch a dojčenie by nemalo byť výnimkou.

Ak mám na záver niečo povedať, hovorím: „Ži a nechaj žiť. Kráčaj cestou tebe vlastnou. Nie vymedzenou v hlavách iných. Pretože tvoje dieťa, tvoja cesta.“

Z celosvetovej konferencie z Delphi:

„V decembri 2012 na Svetovej konferencii o dojčení v Dillí schválili účastníci 86-tich krajín vyhlásenie, ktorým vyzývajú všetky zúčastnené strany, aby prijali prístup založený na ľudských právach v oblasti ochrany, propagácie a podpory dojčenia, dojčiat a detí na medzinárodnej, národnej aj komunitnej úrovni.“

Z medzinárodného dojčenského žurnálu:

The International Breastfeeding Journal: „Dojčenie nepredstavuje potenciálne deviantnú aktivitu, ktorá si vyžaduje ospravedlnenie a odôvodnenie. Naopak, morálne právo na dojčenie je založené na morálnom práve na uplatnenie vlastných spôsobov vedenia rodinného života a na morálnom práve na intimitu medzi rodičom a dieťaťom. Toto morálne právo na dojčenie predstavuje bezpodmienečné právo na dojčenie na verejnosti bez sociálnych sankcií. Matky by sa mali stretnúť s prijatím dojčenia na verejnosti aj vtedy, keď nemajú možnosť dieťa nadojčiť diskrétne.“

Tento projekt podporujú: Kengurka.sk, Mooneye studio, Kura Harabura, Mamika.sk, Lucia Kindernay fotografka.

Mgr. Adriana Kráľová
Katarína Willkie

(Tlačová správa)