Dotyk plný lásky

Dotyk patrí medzi základné potreby v živote človeka. Na mnohých úrovniach je náš život závislý od dotyku. Tak ľudia, ako aj zvieratá  túžia po dotyku, potrebujú ho a dokážu ho efektívne využiť. Už od začiatku života ako malé bábätká sme intímne spojení so svojimi matkami a spoliehame sa na dotyk nielen v oblasti prežitia, ale pri zachovávaní zdravia a psychickej pohody. Až neskôr v živote majú niektoré kultúry tendenciu dištancovať sa od fyzického kontaktu. Tento odklon nie je nutne následkom vymiznutia potreby, ale môže ho spôsobiť snaha o potlačenie či scivilizovanie našich zvieracích inštinktov, ktoré  ľudia považujú za nízke či „nebožské“.

Dotyk je však prostriedkom spolupatričnosti, výmeny, pohybu a dodávania energie, ktorú dávame a prijímame. Z tohto dôvodu sú dotyk a masáž počas tehotenstva a pôrodu veľmi dôležité, keďže rodiace ženy potrebujú počas tehotenstva prijímať aj vydávať množstvo energie, aby boli pripravené na telesné i psychické zmeny, ktoré ich počas pôrodu čakajú.

Strach z pôrodu
Strach môže byť pre mnohé ženy veľkou výzvou, keďže spoločnosť a zdravotníctvo sa počas uplynulých desaťročí zaoberali a zameriavali na nebezpečné a ohrozujúce aspekty pôrodu.

Keď žena rodí, dostane sa zoči-voči potrebe nekontrolovať svoje telesné funkcie a nechať to na prírodu, aby pôrod mohol prebiehať pokojne a prirodzene. Ale niekedy je strach zakorenený hlboko v bunkách jej tela a môže blokovať postup a prirodzený tok pôrodu, až pokiaľ si žena neuvedomí jeho prítomnosť a nepresunie strach von zo systému.

Väčšinou pôrod neposkytuje priestor pre „psychoterapiu“, aby sa žena mohla zbaviť svojich strachov a s nimi spojených blokov. Avšak masáž môže byť veľmi cenným nástrojom pri pomoci ženám, ktoré majú strach, sú napäté a nevedia sa dostatočne počas pôrodu uvoľniť.

Dotyk ako liek
Ak dáte svoju ruku na telo niekoho iného a tým mu pomôžete rozhýbať stagnujúcu energiu, môže to mať prekvapivo rýchle výsledky. Niekedy je technika dôležitá, inokedy na technike nezáleží, jednoducho dobrý zámer, starostlivosť a láska, ktorú žena v dotyku cíti, jej umožní otvoriť sa a uvoľniť čokoľvek, čo držala v sebe, a tak akoby zázrakom môže proces pôrodu nadobudnúť úplne iný rozmer a žena sa môže ponoriť hlbšie do svojho prežívania.

Existujú, samozrejme, isté oblasti tela, ktoré obsahujú dobre preskúmané body energetických ciest spojených s pôrodom. Ak ste sa zaoberali reflexológiou, akupresúrou či masážami, alebo ak ste veľmi intuitívna a citlivá osoba, môžete využiť tieto vedomosti a priamo nastoliť žiadaný účinok, napríklad na lonových nervoch, alebo uvoľnením panvových svalov. Ak človek, ktorý pomáha pri pôrode, takéto skúsenosti nemá, môže jednoducho položiť ruky na telo rodiacej ženy a pokúsiť sa vnímať a cítiť tiché slová jej tela a efekt tohto dotyku na rodičku. Niektoré ženy jednoducho pokrútia hlavou, či dokonca odtlačia dotýkajúcu sa ruku, ak im tento dotyk nie je príjemný, alebo, naopak, môžu prejaviť vďačnosť a úľavu, ak im dotyk pomáha.

Vždy sa musíme snažiť byť veľmi citliví a vnímaví voči rodiacej žene, prekonať vlastné ego a našu potrebu aplikovať naše „vedomosti“ na inom človeku bez ohľadu na to, či je to efektívne. Je samozrejmosťou, že rodiaca žena má definitívne posledné slovo, keď ide o to, čo potrebuje, chce alebo môže využiť. A my môžeme plne dôverovať znameniam rodiacej ženy, keďže tieto udávajú spôsob, rytmus a silu dotyku či masáže, ktoré poskytujeme.

Niektoré ženy potrebujú veľmi jemný dotyk, keďže čokoľvek ráznejšie sa im môže javiť príliš drsné či tvrdé, i keď predtým mali rady hlbokú masáž. Na druhej strane, iné rodiace ženy potrebujú cítiť tlak na krížoch, ktorý je veľmi silný a konštantný. Pre niektoré ženy je masáž nôh a lýtok veľmi príjemná, zatiaľ čo netolerujú akýkoľvek dotyk na krížoch. Sú aj rodiace ženy, pre ktoré akýkoľvek dotykový podnet popri vlastných kontrakciách predstavuje prílišné preťaženie zmyslového vnímania. Preto musíme byť citliví i otvorení a v danom okamihu reagovať na potreby tej-ktorej ženy.

Rebozo
V mexickom pôrodníctve existuje stará a stále živá tradícia používania rebozo. Rebozo je bavlnená šatka, ktorá umožňuje poskytnúť tehotnej a rodiacej žene istú formu nepriamej masáže s terapeutickými účelmi. Jej účinky siahajú od upravenia polohy dieťaťa v lone matky až po poskytnutie pohybového návodu a podnetu pri pôrode, ktorého proces sa zastavil alebo narušil.

Rebozo samotné hrá v Mexiku veľmi významnú rolu v prenatálnom období, počas pôrodu, ako aj počas šestonedelia i neskôr, keď poskytuje bábätku upokojujúci dotyk a pocit istoty počas prvých mesiacov života. S rebozom sa najčastejšie stretneme v pôvodných kultúrach, kde si ich matky novorodencov uväzujú na uzol a prehodené cez plece ich používajú na nosenie detí na tele počas prvých dvoch až troch rokov života.

Zopár slov na záver: Je dôležité spomenúť, že akýkoľvek dotyk alebo masáž poskytnutá inému človeku sa nemôže oddeliť od zámeru alebo emocionálneho nastavenia, s ktorým ju ponúkajú. Inými slovami, je dôležité, aby masáž či dotyk sa neponúkali bez pocitu lásky, rešpektu a prijatia  voči človeku, ktorého masírujeme. Možno si to bude vyžadovať niekoľko minút, kým sa nastavíme na prežívanie toho druhého, a možno budeme musieť pozmeniť náš pôvodný zámer. Je nepochybné, že dotyk či masáž je prospešná a liečivá nielen pre človeka, ktorý je príjemca, ale i pre osobu, ktorá ju poskytuje. Obyčajne tento proces vyvolá pocit tepla, spolupatričnosti a lásky, ktoré nahradia strach, posudzovanie, netrpezlivosť, frustráciu a tlak na hrudníku, čo pochádza z napätého očakávania.

Spoločnosť, ako komunita ľudí, ktorí sa snažia o zlepšenie životov a vzťahov, mala by sa čoraz viac otvoriť. Masáž by nemala prináležať iba profesionálom a nemalo by byť nutné vlastniť „licenciu“ na láskyplný dotyk iného človeka. Javy odovzdávania energie nie sú plne pochopené, ale nemôžu sa ani ignorovať, rovnako ako láska, prepojenosť a vášeň.

Naolí Vinaver

Naolí Vinaver je mexická pôrodná asistentka, ktorá spája tradičné pôrodné postupy s hlbokým záujmom a rešpektom voči fyziológii prirodzeného pôrodu. Asistovala pri pôrodoch do vody, ako aj tradičných pôrodoch od roku 1990. Naolí si sama zažila tri tehotenstvá a domáce pôrody v spoločnosti svojej rodiny. Píše a ilustruje niekoľko kníh pre deti o živote, tehotenstve a narodení. Naďalej pokračuje vo svojej praxi domácich pôrodov na vidieku aj v mestách v štáte Veracruz, Mexiko. Podieľala sa aj na filme Orgazmický pôrod.

časopis Dieťa
Foto Shutterstock.com