Jasle alebo opatrovateľka?

Na Slovensku v porovnaní s mnohými inými krajinami sveta je vzácne, že ženy môžu s dieťaťom zostať doma na rodičovskej dovolenke až do dovŕšenia jeho troch rokov. Niekedy ale mamičky zvažujú, že sa vrátia do práce skôr. Alebo jednoducho potrebujú ísť pracovať vzhľadom na rodinnú situáciu. Ak sa to týka aj vás, viete, čo môžete spraviť, aby ste svoje dieťatko na separáciu pripravili a kedy je lepšie odlúčeniu sa radšej vyhnúť a presunúť ho na neskôr?

Aby dieťatko zvládlo odlúčenie od matky čo najlepšie, je dobré odmalička ho zvykať na spoločnosť cudzích ľudí. No treba myslieť na to, že životný priestor dieťatka sa má zväčšovať citlivo, pomaly a s ohľadom na dieťa. To znamená, že dieťa by sa najskôr malo s inými ľuďmi stretať vo vašej prítomnosti, keď bude v bezpečí vášho náručia. Potom ho môžete dať na ruky druhým ľuďom, odídete do vedľajšej miestnosti a za chvíľku sa vrátite. Dôležité je začať malými vzdialenosťami a na krátky čas, pričom postupne budete odlúčenie naťahovať o 5 až 15 minút, až kým dieťa zvládne byť bez vašej prítomnosti aj niekoľko hodín.

Najmenšie deti môžete zvykať na neprítomnosť mamy aj formou hry – ideálna je hra na schovávačku, pričom keď je dieťa príliš úzkostné, schováme si na začiatku len tvár.

Pamätajte, že pri týchto nácvikoch je dôležité odlúčenie správne naplánovať – od dieťaťa odchádzajte najlepšie v čase, keď je vyspaté a napapané. Dopredu mu oznámte, že pôjdete preč, pričom najmenším deťom to ešte zopakujte 10 až 15 minút pred odchodom.

Vždy ten istý opatrovateľ
Čím je dieťa menšie, tým je dôležitejšie, aby ho strážil vždy ten istý človek, nemal by to byť zakaždým niekto iný. Zároveň platí, že je lepšie nechať dieťa doma, kam za ním príde babička či opatrovateľka, ako ho brať niekam preč, do neznámeho prostredia. V domácom prostredí sa dieťa cíti istejšie, bezpečnejšie, čo mu tiež pomáha prekonávať jeho stavy úzkosti a smútku za mamou.

Keď je dieťa staršie, má viac ako 2 roky, môžete mu pomôcť prekonať separačnú úzkosť tak, že si s ním budete pozerať knižky, v ktorých je znázornená rozlúčka dieťaťa s maminkou a budete komentovať, čo vidíte. Napríklad poviete – Pozri, mamička ide do obchodu a chlapček zostáva u babičky. Mamička nakupuje a on sa zatiaľ hrá. A tu sa už mamička vrátila a sú zase spolu…

Okrem toho starším deťom môžete tiež vysvetliť, prečo idete preč, kam idete a čo tam budete robiť. Po návrate sa s nimi zase môžete porozprávať o tom, kde ste boli a čo všetko ste robili. Kým ste preč, je dobré, aby dieťa malo nejaký program, aby sa zabavilo.

Kedy sa odlúčeniu radšej vyhnúť?
Celkovo platí, že najhorší dopad má separácia od matky v prvom roku života. Keď sa v tomto období dieťa dostane napríklad do nemocnice a matka z nejakého dôvodu nemôže byť s ním, býva to veľmi zlé. Aj výskumy dokázali, že keď v nemocnici zostali samy deti staršie ako 7. mesiacov, v porovnaní s mladšími deťmi dávali viac najavo svoj diskomfort a javili známky depresie.

Ak zvažujete pracovať na pár hodín týždenne a nie ste si istí, aká je tá správna miera, ktorá je pre vaše dieťa ešte bezpečná, odborníci (napríklad aj psychiater MUDr. Hašto) sa prikláňajú k tomu, že 10 hodín týždenne u dieťaťa do jedného roka je v poriadku.

Okolo 7. až 9. mesiaca sa u dieťaťa začína prejavovať separačná úzkosť – len čo sa mama chce od neho vzdialiť čo len na pár metrov, dáva jasne najavo svoj nesúhlas. Aj keď sa to na prvý pohľad tak nemusí zdať, je to dôvod na oslavu. Je to signál, že vášmu dieťatku dozrel mozog natoľko, že už rozoznáva známe a neznáme tváre a je prirodzené, že tých neznámych tvárí sa bojí.

Separačná úzkosť sa zvýrazňuje v 12. až 18. mesiaci a druhá vlna separačnej úzkosti obyčajne prichádza v 15. až 25. mesiaci, keď je mama pre dieťa stredom celého sveta, ale zároveň sa dieťa už pomaličky osamostatňuje. Pre tento vek je typické, že ak má dieťa naplnené svoje potreby, má pocit bezpečia, nastupuje zvedavé a hravé správanie. S tým, ako sa rozvíja schopnosť dieťaťa pohybovať sa, zväčšuje sa aj jeho schopnosť vzdialiť sa od mamy. No dôležité je, aby vzďaľovanie od matky riadilo samo dieťa. Keď sa odplazí do vedľajšej izby a zrazu ostane neisté, je potrebné aby matka (vzťahová osoba) bola prítomná, keď má dieťa potrebu vrátiť sa späť k nej do bezpečia. Dieťa si potrebuje opakovane zažiť, že je bezpečné vzdialiť sa, lebo mama medzičasom nezmizne, zostáva na svojom mieste. A je veľmi prospešné, keď toto vzďaľovanie, hľadanie balansu medzi zvedavosťou a bezpečím, má dieťa vo svojich rukách.

Separačná úzkosť má rôznu intenzitu, priebeh a trvá rôzne dlho. U každého dieťaťa je to iné. U niekoho však môže byť taká výrazná, že mama naozaj nemôže ísť sama ani na záchod. Treba si však uvedomiť, že je to úplne prirodzená súčasť vývinu dieťaťa, ktorej cieľom je zachovanie bezpečnosti. Keď sa dieťa oddelí od matky v čase, keď je separačná úzkosť veľmi intenzívna, môže to mať naň veľmi negatívny dopad.

Keď odchádzate od dieťaťa…
1. Na miesto, kde plánujete dieťa dočasne nechať, príďte spolu s ním s dostatočným predstihom. Rovnako v predstihu naplánujte aj stretnutie s osobou, ktorá by sa oň mala starať. Dieťa si potrebuje zvyknúť, doprajte mu čas na adaptáciu a na prípadné zvládnutie lúčenia. Určite by to nemalo byť tak, že si dieťa budete odovzdávať v chvate z rúk do rúk vo dverách. Ten, kto ho bude strážiť, by mal prísť aspoň 15 minút pred vaším odchodom a najlepšie je, keď sa mu podarí vtiahnuť dieťa do nejakej hry, ešte kým odídete.

2. Vždy dajte dieťaťu vedieť, že odchádzate. Nikdy neodchádzajte bez toho, aby ste sa rozlúčili. Môžete si z rozlúčky spraviť malý rituál. Predídete tým zbytočnému zväčšovaniu úzkosti, ktorú si dieťa môže vybudovať, ak bude musieť stále striehnuť na to, či/kedy sa potichu vytratíte z domu.

3. Povedzte dieťaťu, kam idete a že u danej osoby je len dočasne. Že sa preň vrátite. Je dobré vysvetliť dieťaťu tak, aby tomu rozumelo, kedy sa vrátite (keď sa 3-krát vyspinkáš, keď sa napapáš, keď sa vrátite z ihriska a pozrieš si rozprávku, keď bude tma/keď už bude slniečko svietiť, predtým než pôjdeš spinkať a podobne). A vždy je dôležité, aby ste svoj sľub o príchode dodržali, aby si dieťa zažilo opakovane, že sa na vás môže spoľahnúť.

4. Keď dieťa plače, je to prirodzené, že mu chýbate a že sa mu nepáči, že odchádzate. Preto zostaňte pokojní. V žiadnom prípade nereagujte podráždene či nahnevane. Nehovorte dieťaťu slová ako „mňa z teba porazí“, ani neprejavujte ľútosť slovami „ty moje chúďatko…“ Vedzte, že krátke a občasné odlúčenia nemusia spôsobovať dieťaťu žiadnu citovú ujmu, aj keď dáva najavo svoj nesúhlas a plače. Keď od dieťaťa odchádzate a vidíte, že je v strese, je úzkostné, bojí sa, zostaňte pokojní, trpezliví, netvárte sa nešťastne. Vždy dieťa ubezpečte, že sa vrátite, prípadne mu povedzte, čo potom budete spolu robiť, aby sa mohlo na niečo tešiť.

5. Odovzdajte dieťa do rúk osoby, ktorá sa oň má starať a tá by mala dieťa citlivo upokojiť – pritúliť si ho s tým, že mu povie, že chápe, že je smutné, lebo maminka odchádza (potvrdenie dieťaťu, že je normálne cítiť to, čo cíti) a zároveň ho môže uistiť, že sa pre neho maminka vráti. Starostlivo si vyberte, kto zostane s dieťaťom, kým vy budete preč. Mal by to byť človek, ktorého vaše dieťa dobre pozná, ktorému dôverujete a na ktorého sa môžete spoľahnúť. Vaše pocity pri lúčení sú totiž tiež dôležité. Povedzte dieťaťu, s kým ho nechávate a že ho nechávate práve s tým človekom preto, lebo veríte, že sa o neho daná osoba dobre postará. Keby ste tomu neverili, tak by ste ho tam nenechávali.

6. Keď sa vrátite, je dôležité aby ste vyjadrili, že sa tešíte, že ste s dieťaťom a nezabudnite pred ním poďakovať osobe, ktorá sa oň starala. Môžete mu porozprávať o tom, kde ste boli a čo všetko ste robili.

PhDr. Eva Hargašová
(Autorka je psychologička a psychoterapeutka.)

časopis Dieťa
Foto Shutterstock.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?

Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji. K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciály Dojčiatko & batoľa (ktoré si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).