Je odvážnejší. Lepšie to zvláda… Pozor na to, s kým ma porovnávaš!

Črepiny z môjho zrkadla 53)

Situácia:
Porovnávanie počujeme všade, kam sa obrátime. Niekedy sa stačí len ponoriť do vlastnej hlavy. Ona je múdrejšia, presedela viac hodín nad knihami. Je odvážnejší, pozri, ako sa zachoval v tej situácii. Prečo nedokážeš čítať ako tvoja sestra? Keď to zvládlo moje dieťa, zvládne to každé! Tvoja matka mala viac detí ako ty a zvládala to lepšie! Ja som zachovala väčší pokoj ako ona, som trpezlivejšia… Na jednej strane akoby sme trpeli komplexom výnimočnosti – preto to neustále, až podvedomé porovnávanie – na druhej strane tvrdíme, aké je krásne byť jedineční. Byť svojskí, takí, akí sme a žiadni iní. Je to ako počítačový program, ktorý do nás niekto vložil a my sa z neho nevieme vymaniť. Pretože s porovnávaním ide ruka v ruke súťaženie, prvenstvá, stres, pracovná nahraditeľnosť či polámané vzťahy.

Čo tým chcem povedať:
Všetko speje k tomu, aby sme presvedčili sami seba, že sa netreba porovnávať. Netreba sa dívať na ľudí cez optiku – je krajšia, múdrejšia? Nechal ma kvôli tomu, že sa lepšie oblieka, má viac peňazí, ide jej to v škole, je obľúbenejšia v kolektíve, je športovec, je mladší. Skúste aspoň jeden deň prežiť bez porovnávania. Vyskúšala som. Nešlo to. Či už v dobrom alebo zlom. Tak s tým prestávam bojovať. Už aj dcérka si odkukala, aká je zábava byť všade prvá.

Čo tým hovorím:
Program sa nedá resetnúť. Našla som však jeden detail, ktorý predstavuje klinec do rakvy porovnávania. Dvíha mu ukazovák, pretože stojí za každým z nás. Náš život. Celý, preplnený všetkým, čo máme za sebou. Každý jedinečný detail, ktorý nás vystaval v osobnosti, akými sme sa stali a akými nikdy nebudú druhí – ani nepotrebujú byť, pretože sú rovnako osobnosťami.

Lepšie pre mňa a pre dcérku:
Vyhlasujem preto – pozor na to, s kým ma porovnávaš! Čo to znamená? Všimli ste si, že na každom človeku si nájdete niečo, čo sa vám zapáči/nepáči a to je to, čo tak radi predhadzujeme ostatným na oči – taký by si mal byť (by som mala byť), taký nesmieš byť! Sú to vlastnosti, činy – lenže nieto jediného činu, ktorý by definoval celú osobnosť. Celú osobnosť totiž definuje všetko, čo prežila. Vystavalo ju to ako kocky skladačky. Dokonca sa môže stať presný opak – niekto spravil odvážnu vec, ktorú si zapamätáme, pritom ide o zbabelého človeka. Vyhlásenie „mal by si byť taký odvážny ako on“ zrazu vytvára paradox, pretože v skutočnosti porovnávame s niekým, kto sa schováva pred svetom aj sebou samým. Chcem byť krásna ako ona – no možno sa porovnávam so ženou, ktorá si krásu cení viac než tú vnútornú, pretože fyzická je náhradou za prázdne vnútro, prázdne materstvo alebo zamlčaný potrat. Známi porovnávajú divokú dcérku s dievčatkom, ktoré sa poslušne drží mamkinej sukne, no nevšimli si túžobný pohľad dievčatka, hovoriaci – aj ja sa chcem s ňou pustiť na tú vysokú preliezku, no nesmiem, mám zakázané, nové topánky sú dôležitejšie než túžba uspieť. Nebuď drzá ako tamten chlapček, papuľoval – no v skutočnosti ide o matematického génia s ADHD. Tamtá žena zvláda tri deti a ty nie si schopná zvládnuť jedno. No nik nevidí, že tá žena popiera svoje túžby a aby zvládla žiť sama so sebou, zatvorila sa za bránu so sto oceľovými zámkami a utápa žiaľ v alkohole. Tamten muž, s ktorým porovnávaš svojho muža, sa chystá opustiť svoju rodinu a netuší, že je emocionálne vyprahnutý. A tak ďalej.

Každý si so sebou nesie celý život (aj s minulosťou, s ktorou sme viac či menej vyrovnaní). Robí nás to jedinečnou a nenahraditeľnou osobnosťou. Vystavalo to náš charakter. Máme za sebou veci, ktoré možno nikdy neuzrú svetlo sveta, alebo si ich druhí ani nevedia predstaviť. Takže pozor na to, s kým sa porovnávame. Koho vyzdvihujeme a koho zatracujeme. Pretože o nich nevieme všetko. Dôležité detaily sa ľahko prehliadajú…

Mama Žaneta
Foto autorka

Sledujte seriál mamy Žanety. Každý týždeň pribúda v rubrike Stĺpček nová časť.

Čítajte aj seriál Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu.
Každú stredu pribudne nová časť.