Keď jedlo lieči

(Vyberáme z aktuálneho vydania Dieťa 2 – 3/2018.)

Už dlhšie som sa necítila dobre. Bola som stále unavená a slabá. Mala som pocit, akoby mi chýbala životná energia. Ráno som sa budila ustatá a vyčerpaná. Večer som si líhala s dcérkou do postieľky a myslím, že sa častokrát stalo, že uspala ona mňa namiesto toho, aby to bolo naopak.

Svoju večnú únavu som spočiatku sama pred sebou ospravedlňovala tým, že moje dievčatko od narodenia považovalo spánok za verejného nepriateľa a nutné zlo, ktoré treba eliminovať a zdolať všetkými možnými spôsobmi, a teda počas prvých troch rokov toho moc nenaspalo a ja,  samozrejme, tiež.

Za posledných päť rokov som niekoľkokrát navštívila lekárov, ale moja kondícia sa nezlepšovala. Postupom času sa pridali problémy s trávením, cítila som sa skutočne zle a namiesto brucha som pred sebou nosila balón. Po každom jedle som mala pocit, akoby som  dobojovala nejaký veľký boj. Bola som stále viac a viac zmorená, malátna, doslova som cítila, ako zo mňa uteká život. Nuž, jedného dňa som zobrala do rúk môj zdravotný záznam a začala som čítať:

• September 2013 – dlhšie sa cíti slabá, vyčerpaná…
• Január 2014 – cíti sa stále unavená…
• August 2014 – je unavená, slabá…
• Február 2015 – stála únava, vyčerpanosť…

… a tak sa to opakovalo až do roku 2017, keď sa k týmto symptómom pridružili aj spomínané tráviace ťažkosti, a to aj napriek tomu, že môj jedálny lístok bol podľa môjho názoru vcelku zdravý.

Naložila som si viac ako unesiem
Keď som sa neskôr spätne obzrela, tak som si uvedomila, že som mala za sebou vskutku náročné obdobie plné stresu a vypätia, keďže som pracovala, a taktiež som robila najskôr rigorózne a potom advokátske skúšky. Skrátka som zrazu vedela, že som si naložila viac  ako bolo rozumné a proste mi „došlo“. Došlo mi síl, energie, životného elánu.

Zároveň som nejako intuitívne cítila, že lieky nie sú zrovna kľúčom k riešeniu môjho problému –  receptov od gastroenterológa či praktického lekára som mala celú hŕbu. Bola som si istá, že jedine ja môžem svoj stav zmeniť, veď predsa žiadny z lekárov, ktorých som navštívila, ma nepoznali ako osobu. Rovnako nepoznali ani moje stravovacie návyky, nemali vedomosť o náročnom období, ktorým som si prešla, pretože sa na NIČ z toho nepýtali. Nemohla som sa už ďalej preto spoliehať na cudzích ľudí, sama som musela prísť na spôsob, ako naspäť získať silu a taký ten správny životný „drive“, ktorého som mala vždy na rozdávanie.

JUDr. Lucia Bajzová
(krátené)
Foto Shutterstock.com

Ako sa podarilo Lucii vyriešiť jej ťažkosti si môžete prečítať v aktuálnom vydaní časopisu Dieťa 2 – 3/2018, ktoré si môžete kúpiť vo voľnom predaji. Aj po uplynutí doby predaja aktuálneho čísla Dieťaťa si ho môžete predplatiť tu