Je to ako v rozprávke. Zazvonil zvonec… a každodenným školským povinnostiam je na dva mesiace koniec.
Chvíle, na ktoré čakali nielen deti, ale aj rodičia, sú tu. A s nimi aj priestor na nekonečné detské výmysly, fantazírovanie, realizáciu snov. Tieto letné chvíle s deťmi som mala vždy rada a bolo jedno, či sme ich trávili spolu doma, pri mori, na chalupe či na horách. Decká neboli nikdy náročné na prostredie, zato na zážitky, to hej. Tých potrebovali mnoho. A nemám na mysli také tie umelo pripravené zážitky, v ktorých sa naše deti ocitajú ako akýsi účastníci počítačovej hry, ale zážitky, ktorých sú priamo tvorcami. My dospelí často prepadáme pocitu, že by sme to mali byť my, kto organizuje deťom čas a má pod kontrolou ich činnosť.
Doprajme deťom, a i nám to iste dobre padne, aby im čas aspoň v lete len tak plynul a aby sa samy stali jeho režisérmi. Kedy inokedy už majú naše deti dostatočný priestor na svoje výmysly, ak nie cez prázdniny? A ak nebudeme neustálymi manažérmi každej ich voľnej chvíle, možno zistíme, aké dôležité je umenie nezasahovať – do detských vojen a hier, detských pokusov a kontaktov s ostatnými deťmi. Deti si potrebujú vytvoriť svoju skúsenosť, prežiť ju na vlastnej koži, nie neustále počúvať, čo, ako a prečo by robiť mali či nemali. Našou úlohou je, podľa mňa, mať len z úzadia všetko pod láskavou kontrolou a byť pripravení pomôcť, keď treba. Väčšinou si však deti poradia aj samy a dokážu dobre vyriešiť rôzne situácie. V lete majú naše deti úžasnú príležitosť učiť sa v reálnom živote tomu, čo všetci najviac potrebujeme – porozumeniu sebe samému, empatickému, no pritom asertívnemu správaniu k okoliu, pochopeniu, ako fungujeme v prírode a ako príroda funguje, alebo aj nie, vďaka našim zásahom. Leto je čas na detské experimenty a výmysly. A ja som vďačná, že môžem byť účastná ich hodnotenia deťmi. Filozofovania a mudrovania, ktoré iste dobre poznáte. A keď sa do takýchto debát zapoja aj starkí, tak sa človek nestihne čudovať, ako majú blízko k detskému svetu, ako dokážu vymyslieť nemožné na počkanie. Ako môj otec, keď sa zhováral na záhrade s chlapčekom od susedov o pestovaní rôznych plodín. Vraví mu: „A keď zasadíš vajíčko, tak do mesiaca ti vyrastie 5 vajec.“ Prevrátila som oči, čo je to za nezmysel, takto baláchať dieťa, no, našťastie, som zostala ticho. Výmyselník Miško totiž dobre chápal dedkovu pestovateľskú radu. A pripojil svoju skúsenosť: „No hej, ja som takto minulý rok zasadil lentilky. Dobre som ich polieval. A vyrástlo mi mravenisko.“
Užívajte si leto, s deťmi, starkými, vnúčatami. Nepremeškajte ten vzácny čas sadenia lentiliek, priatelia.
Renáta Krausová
Dieťa 7 – 8/2016
Foto Shutterstock.com
Zatiaľ bez komentára!
Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok