Minimalizmus v detskom oblečení

Ktorá mama povie, že nemá doma príliš veľa šiat pre deti? Fakt, že deti rastú, a to kozmickou rýchlosťou, je nepopierateľný. Dívam sa na horu špinavej bielizne a rozmýšľam, ako je možné, že sa oblečenie takých malých človiečikov rozmnožuje ako huby po daždi?

Po narodení mojej dcéry, nášho prvého dieťaťa ma šialené míňanie na detské oblečenie radostne obišlo. Mala som šťastie na hory podarúnkov, medzi nimi aj rozkošné, skoro nenosené značkové kúsky zo zahraničia.

Ako novopečenej mamičke mi nenapadlo, prečo sa veci pôvodnej majiteľky nestihli vynosiť a bolo mi ľúto ich zadarmo nevyužiť. No nevyužila som ich ani ja. Napriek tomu, že ma doma čakali pekné kôpky oblečenia, veľmi ma lákalo s rastúcim bruškom chodiť po detských obchodoch, ochkať, obdivovať a tu a tam podľahnúť citom a vytiahnuť platobnú kartu na ďalšie neodolateľné dupačky alebo svetrík.

Predajcovia poznajú naše slabé miesta. Pomer použitej látky a cena, ktorú je žena v očakávaní ochotná zaplatiť, sa dá ospravedlniť azda len rozbláznenými hormónmi.

CHCEME PRE NAŠE DETI LEN TO NAJLEPŠIE, NIE?

Ako ostrieľaná minimalistka som pri druhom dieťati rovnakú chybu už nespravila a zistila som, ako sa možno vyhnúť chybám pri nákupoch. Malé bábätká treba prezliekať veľmi často a pri chronickom nevyspatí a točení sa okolo domácnosti je tak dôležité, aby sme zjednodušili tie úkony, ktoré robíme neustále. Pranie či skladanie bielizne som si užívala asi tak ako návštevu u zubára.

Minimalistická výbava pre veľmi malé dieťa by mala byť  len praktická s jednoduchým zapínaním a vyzliekaním a prístupom k výmene plienky. Novorodenec je sám o sebe taký nádherný, že nepotrebuje mať na sebe módne výstrelky, čipky, nepohodlné volániky, topánočky, čelenky alebo nášivky s rozprávkovou postavičkou. Mimochodom, všetky veci, kde sú známe postavičky sú vždy o pár eur drahšie. Licencovaný produkt sa musí zaplatiť z nášho vrecka.

Zabudnite aj na imitácie oblečenia pre dospelých pre najmenších. Často tŕpnem, keď vidím, ako batoľa ledva lezie natesnané v úzkych džínsoch a košieľke s kravatou. Takéto oblečenie vyzerá dobre len v módnom katalógu a sú to vyhodené peniaze za extravaganciu. Dieťa v ňom vydrží akurát tak na jednu fotku do albumu. Nemusíme kúpiť všetko, čo predávajú v obchode, aj keď je to ten najkrajší outfit sezóny.

Oblečenie pre bábätko som zvolila  v jednej farbe, a to buď v bielej, alebo veľmi svetlej a to z dôvodu, že sa zašpinené veci dajú vyprať spolu na vysokej teplote a nie je potrebné ich deliť.  Ten červený svetrík alebo fialové legíny budú čakať v rade veľmi dlho, kým si nájdu partnera do pračky a väčšinou ich nemôžete vyprať s oblečením dospelých, ak nepoužívate jemný prášok pre celú rodinu.

Zdá sa mi praktickejšie kúpiť 7 až 10 kúskov rovnakého bodyčka s dlhým rukávom a dupačiek vo veľkosti, ktorá dieťaťu skoro sedí, s menšou rezervou. Jeden či dva svetríky, čiapka na hlavu a podľa sezóny fusak a rukavice.

Ak dostanete veci spod ruky, realisticky ich pretrieďte a nechajte si len presne to, čo potrebujete, inak sa budete oblečením zbytočne len prehrabávať. Aj keď sú veci zadarmo, neznamená to, že si ich musíte všetky ponechať. Šanca, že navlečiete 4-mesačné dieťa do zamatovej sukne s čipkovanou blúzkou a čelenkou je slabá.  Posuňte ďalej.

AKO ZMINIMALIZOVAŤ OBLEČENIE

Keď mi deti trochu podrástli, začala som v minimalistickom duchu atakovať aj ich rozmáhajúce sa skrine.

Škola, telesná, oslavy, hry vonku v blate, meniace sa ročné obdobia, stále bolo niečo treba dokúpiť. Často som to preháňala, ak som si nebola istá, kúpila som pre istotu a do zásoby.

Vedela som, že keď viem prežiť bez prania skoro dva týždne a skriňa má čo ešte ponúknuť, máme priveľa. Pranie bola celovíkendová expedícia a ja som sústavne prerieďovala, prekladala a vytrieďovala detské šaty.

Malí človiečikovia predsa nemôžu mať väčšiu skriňu ako ja. Kde sa tieto veci u nás nabrali a prečo som neustále len žehlila a dívala sa na „Veľkú Fatru“ vyliezajúcu z troch košov?

Tri spôsoby, ktoré mi pomohli zminimalizovať oblečenie:

1. Zredukovala som množstvo.

2. Zaviedla som uniformitu.

3. Prestala som nakupovať veci v zľavách a vopred na ďalšiu sezónu.

V prvom kroku som vyprázdnila zásuvky a naukladala veci do kopčekov podľa kategórií: tričká, tepláky, pančušky na traky, ponožky, svetre atď.  Takto som reálne videla, že mali príliš veľa oblečenia, ktoré nestíhali vynosiť a viedlo to k tomu, že som prala buď sústavne, a nosili sme, čo bolo na vrchu kopy, alebo nárazovo vo veľkom celý víkend, keď už nebolo čo na seba.

Načo nám bolo 25 tričiek a 5 džínsov, ktoré deti nenosili? Čo s tými krásnymi šatami, na ktoré nebola príležitosť, sveter, ktorý sa k ničomu nehodil a sukňa, ktorú si dcéra neznášala obliecť?

Čisté veci sme vyťahovali aj pri malom zašpinení a ranné rozhodovanie ma privádzalo do šialenstva.

Zredukovala som množstvo oblečenia tak, aby pokrylo len jeden týždeň a odložila som 2 extra sety na prezlečenie pre prípad. Príležitostné veci som obmedzila len na jeden, maximálne dva kusy. Skrine sa vyprázdnili a zrazu som ich nepotrebovala. Predali sme extra nábytok a oblečenie pre obe deti som presunula do jednej komody so zásuvkami. Veci skladám na tretiny a ukladám vedľa seba tzv. Marie Kondo metódou.  Keď vytiahnem zásuvku, prehľadne všetko nájdem.

GARDERÓBA NA ŠKOLSKÉ DNI

Inšpirácia k detskej uniforme prišla z dcérinej školy v Abu Zabí, kde sa vyžadovala povinná školská uniforma. My rodičia sme si toto pravidlo veľmi pochvaľovali.

Škola zaviedla manuál, ako má byť žiak každý deň oblečený: modré tričko s golierom a logom školy, tmavomodré šortky alebo nohavice, biele ponožky, biele tenisky a modrý sveter s gombíkmi. V chladnom počasí bol predpísaný šuštiak do dažďa, zimná bunda a dokonca aj školský sveter a čapica. Deti vyzerali prakticky a upravene a ja som si nemusela lámať hlavu, čo im oblečiem. Snažím sa vyvarovať flitrom, látkam, ktoré sa dajú prať len ručne, zmesi vlny, ktorú nepoznám, silne farbeným veciam, nášivkám, ktoré škrabú pokožku a príliš komplikovanému zapínaniu alebo zaväzovaniu.

Po presťahovaní do Nemecka uniforma povinná už nebola, ale rozhodla som sa v tomto trende pokračovať. Dôležité je poznať svoje deti a vedieť, v čom sa cítia pohodlne.

Na školské dni vyzerá garderóba nasledovne: 7  legín tmavej farby, 7 polo tričiek v žltej farbe jej školy, 2 tmavomodré mikiny, 2 športové sety na telesnú výchovu, 10 párov bielych ponožiek a tenisky. Cez víkend deti vynosia opäť len tepláky a farebné tričká, ktorých mám len pár kusov. Pyžamá a svetre stačia naozaj len po dvoch kusoch. Ak sa jedno zašpiní, druhé sa v týždni operie. To isté sa mi osvedčilo aj pri príležitostnom oblečení a topánkach.

Veľký posun nastal, keď som začala nakupovať oblečenie naozaj s veľkou rozvahou a plánovaním a, najmä, keď som sa rozhodla nenakupovať sezónne veci dopredu.

PREČO NENAKUPOVAŤ DOPREDU?

Zľavy sú veľmi lákavé najmä v sezónnych výpredajoch, ale veľmi často sa ťažko odhaduje, ako rýchlo bude dieťa rásť. Okrem zopár užitočných vecí  som ale vždy kúpila mnoho oblečenia, ktoré zostalo aj s visačkou v skrini. Syn rástol veľmi pomaly a v tej zimnej bunde, ktorú som kúpila s 50-percentnou zľavou sa chudáčik ešte v novembri strácal. Ušetrila som síce 20 eur v lete, no musela som mu kúpiť novú, menšiu bundu v plnej cene v zime. Ďalšiu zimu mu už dobrá nebola. Dcéra rástla ako raketa a letné šaty kúpené v zime jej boli už malé alebo som sa často netrafila ani do jej preferencií. Kupovanie topánok o pár čísiel vopred je ruletou – tu je veľmi dôležité, aby topánky naozaj dobre sedeli.

Moje minimalistické pravidlo je nasledujúce: kupujem len sezónne, presne vtedy, keď to potrebujem a vo veľkosti, ktorá dieťaťu sedí. Nenechám sa zlákať na nevýhodný nákup kvôli zvýhodnenej cene. Menej je viac.

Uniformné oblečenie zároveň eliminuje rozhodovanie a chyby, ktoré určite spravila každá z nás. Predtým, ako vojdem do obchodu, viem, že chcem kúpiť nové pyžamo, tri kusy bielych ponožiek a dva kusy  tmavomodrých teplákov. Ak vidím vo výpredaji neónovú sukňu zo zlatým lemom a tyrkysový svetrík s mačičkou, je mi jasné, že ich nepotrebujem. Vyhnem sa emocionálnej kúpe, ktorú oľutujem.

Každá poznáme svoje deti a nemá zmysel im nanútiť módu, ktorú nechcú nosiť. Je mi teraz do smiechu a stálo ma to kopec peňazí, kým som pochopila, že z mojej dcéry nebude princezná. Všetky moje pokusy navliecť ju do sukne alebo šiat zlyhali a teraz sa držím toho, čo funguje.

Každé dieťa je iné a mám asi šťastie, že nemám doma parádnicu. Možno bude tento spôsob obliekania detí pripadať mamičkám, ktoré rady  módia deti, nudný. Dá sa vytvoriť aj rozmanitý šatník, ak bude množstvo oblečenia stáť naozaj len na pár obľúbených veciach a staršie dieťa si môže trebárs do určitej sumy v obchode niečo samo vybrať.

S DÔRAZOM NA FUNKČNOSŤ

Malým deťom je naozaj jedno, či majú na sebe drahý dizajnérsky kúsok. V minimalistickom štýle je dôležitá funkčnosť a zámer. Investícia sa určite vyplatí do niekoľkých kúskov, ktoré dieťa vynosí najčastejšie, ako sú kvalitné topánky alebo hebký teplý sveter.

Ak viete vy alebo niekto z rodiny štrikovať, či si niečo nenáročné pre deti aj ušiť, prináša to nielen radosť z kreatívnej práce, ale aj kus seba a originalitu. U nás v rodine sa ručne štrikované kúsky dedia a posúvajú ďalej. Sú vzácnejšie ako drahé značkové veci z obchodu.

Ak neviete odolať, požiadajte rodinu, aby deťom kúpili niečo špeciálne. Rodina a priatelia sú štedrí darcovia, a to najmä vtedy, ak im dáme dôvod ísť niečo vybrať. Ak dostanete dobre mienený nevhodný dar, nemajte pocit viny ho predať alebo posunúť ďalej. Svoju funkciu si odložený v zásuvke nesplní.

V súčasnosti sa mnoho mamičiek na materskej dovolenke vracia k ručným prácam a predávajú svoje výrobky na internete. Ak už naozaj potrebujem na špeciálnu príležitosť pekné šatôčky, veľmi rada sa na ne  obrátim a podporím remeslo namiesto komerčného obchodu.

Keď to zhrniem, výhody minimalizmu v detských šatníkoch sú nasledujúce:

• Namiesto sústavného zbierania, prania, žehlenia či skladania bielizne mám viac času na iné veci.

• Rána sú bez stresu, nakoľko s rovnakým oblečením a limitovaným výberom sa dieťa ľahko rozhoduje.

• Nepotrebujem veľkú skriňu a odkladací priestor, šatník je prehľadný a nezaprataný.

• Prestala som chodiť po obchodoch len preto, lebo bol výpredaj.

PRESVEDČILA SOM VÁS? SKÚSTE TO

Celý proces redukovania vecí ma prinútil rozmýšľať, prečo vlastníme toľko šiat a prečo ich kupujeme aj deťom. Mnohé sme presvedčené, že je lepšie mať viac a pre istotu. A toto využívajú módne značky a ponúkajú nám stále nové kúsky sezóny už aj v detskej móde. Nenechajme sa pritlačiť konzumom a nakupujme s rozpočtom a rozvážne. Chcem, aby si moje deti veci vážili, dávali si na ne pozor a netúžili od útleho detstva po značkových veciach. Verím, že ich nepriamo svojím správaním ovplyvňujeme a minimalizmus nám pomáha ostať nohami pri zemi. Veď nie sme tým, čo nosíme, ale kto sme.

Andrea Richardson
www.minimalistka.sk
www.facebook.com/minimalistkask/

časopis Dieťa
Foto Shutterstock.com

 

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.