Môže sa stať, že bude budovať nezdravé medziľudské vzťahy

Rodičovstvo nie je jednoduchá záležitosť. Neustály strach, výčitky z pochybení, rozmanitosť výchovy v duchu – čo fungovalo na staršieho, zlyháva u mladšieho – nadmiera povinností a nedostatok času. Nie je preto prekvapením, že rodičia hľadali rýchle a účinné metódy aj vo výchove napriek tomu, že detskej psychike škodili.

Už dlhý čas premýšľam nad tým, ako veľmi sa výchova za môjho detstva odlišuje od tej dnešnej. Zaručené a hojne používané rodičovské rady sú zrazu pre dieťa psychicky škodlivé. Dnešná generácia matiek a otcov stojí pred dilemou, či opakovať výchovu svojich rodičov alebo prejsť k novodobému poňatiu výchovy – vychovať dieťa nie k slepej poslušnosti, ale ako osobnosť bez strachu vyjadriť svoj názor.

Jednou z najčastejšie používaných filozofií našich mám bola účinnosť. Všetko rýchlo a efektívne. To platilo aj pri výchove a zaručene si pamätáte, že naši rodičia sa s ničím dlho nebabrali. Ako povedali, tak bolo, žiadne vyjednávanie, vysvetľovanie, ak dieťa neposlúchlo, dostalo po zadku bez zbytočných diskusií. Uchyľovali sa aj k citovému vydieraniu slovami: Ty ma asi nemáš rád, keď to nechceš spapať! V tomto článku chcem spomenúť jednu z hojne používaných praktík emocionálneho vydierania.

Mnoho z nás si určite pamätá situáciu, v ktorej nás ako deti k niečomu donútili. Nemám na mysli priamy rozkaz, ale skôr pôsobenie na naše svedomie a pocity viny. Veď kto by sa necítil ako zlé dieťa, keď rozplače mamičku, babku, ocka? Ako príklad nám môže poslúžiť rodičovské vynucovanie si pusinky alebo objatia.

Niekto z rodiny, dieťaťu blízky, si práve zaumienil vypusinkovať dieťa, vyobjímať ho. Dieťa odmietne, pretože na to práve nemá náladu, alebo ho veľmi zaujíma hračka či kresba. Čo urobí v tomto prípade dospelý? Tvári sa, že plače. Zakryje si tvár rukami, vydáva silené zvuky plaču so slovami, aký je smutný, ako mu dieťa ublížilo, že ho nechce objať a pobozkať. Hrá na city dieťaťa, ktoré sa začne cítiť veľmi zle. Je smutné, že svojím konaním rozplakalo milovanú osobu a z pocitu viny urobí, čo dospelý chce. Nečudo, že sa táto praktika doteraz veľmi používala a možno sa používa aj naďalej, pretože jej účinnosť je takmer stopercentná. Ale akú má účinnosť na dieťa?

Spomenuli sme, že dieťa v tejto situácií prežíva negatívne pocity – ľútosť, výčitky svedomia, pravdepodobne aj strach, stres a zahanbenie. V momente nafingovaného plaču dospelého cíti dieťa, že dotyčnú osobu sklamalo, ranilo a začne samo o sebe uvažovať ako o nehodnom, zlom dieťati. Čím častejšie sa táto situácia opakuje, tým rýchlejšie si dieťa uvedomí, že ak vyjadrí svoj názor (nie, teraz ti nechcem dať pusinku), niekomu tým ublíži a môže sa stať, že ho radšej nebude vyjadrovať vôbec.

Dospelí si radi zľahčujú život a o výchove to platí taktiež. Čo je účinné a rýchle pre mňa, to použijem bez ohľadu na budúce následky na potomka. V tejto dospeláckej manipulácií, ktorá slúži len a len na uspokojenie našich požiadaviek, berieme deťom psychickú odolnosť, zdravé sebavedomie a sebaúctu. Ukazujeme tým, že dieťa prijmeme a bude hodné lásky len vtedy, ak splní naše potreby, pričom tie svoje musí nechať v úzadí.

V dospelosti sa z dieťaťa môže stať človek, ktorý radšej nevyjadrí svoje potreby a názory zo strachu ublíženia druhému a neprijatia. Ak by náhodou niekoho svojím názorom urazilo, psychicky sa vráti do detstva, keď bolo práve v týchto momentoch negatívne hodnotené. Láska bude preň predstavovať poslušnosť druhému a jej dôkazom bude dať druhému všetko a seba zahnať do úzadia. Potreba bezmedznej lásky nebola naplnená a dospelý človek ju hľadá v okolí a v nezdravých vzťahoch.

Aj keď niektoré výchovné metódy fungujú rýchlejšie, skúste radšej myslieť nie na rýchlu účinnosť, ale na adekvátnosť pre psychický vývoj vášho dieťatka. Chce to trpezlivosť a pevné nervy, ale za šťastné a psychicky zdravé dieťa, ktoré nebude v dospelosti trpieť emocionálnymi problémami, to predsa stojí. Nie?

Mgr. Mária Hanúsková
15. časť seriálu Môže sa stať…
Foto Shutterstock.com

Seriál Môže sa stať…
Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú. Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia. To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život. Seriál Môže sa stať, opisuje situácie/reakcie/vety rodičov a ich možný dopad na budúcnosť, sebadôveru a sebapoňatie detí.

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.
K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciál Dojčiatko & batoľa (ktorý si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).