Môže sa stať, že dieťa neprestane milovať rodičov, ale samo seba

Deti sa správajú tak, ako sa s nimi zaobchádza. (Jan Hunt)

Naše správanie k iným ľuďom dokazuje, aký vzťah máme sami k sebe. Určuje, ako vnímame svet a ako sa cítime sami so sebou (v sebe). Najlepším zdrojom sebapoznania sú vzťahy, ktoré sú tým bolestivejšie, čím viac bolesti je v nás.

Psychológ a lekár Carl Gustav Jung bol fascinujúci človek. Vnímal a uvedomoval si silu projekcie – prenesenia vlastných nežiaducich charakteristík na iných ľudí. Ide o obranný mechanizmus, ktorým chránime vlastné ego. Všetky vlastnosti, ktoré kedysi rodičia trestali ako nežiaduce, sa stanú negatívnymi aj pre nás. Znenávidíme tie časti našej osobnosti, za ktoré nás rodičia nemilovali. Podľa Junga z nich vytvárame svoj Tieň.

Tieň je súbor všetkého, čo na vlastnej osobe neprijímame. Je to súhrn vlastností, za ktoré sme boli trestaní, zosmiešnení, neakceptovaní a rodičmi označení za nehodné deti. Tieto časti sme neintegrovali do našej osobnosti, nestali sa našou súčasťou, neprijímame ich. Urazíme sa, ak nás partner nazve malichernou, urážlivou alebo precitlivenou? Presne to je náš Tieň, a poukázanie na čokoľvek, čo sa v ňom skrýva, je pre nás bolestivé a náročné.

Tieň a nechcené vlastnosti sú však stále našou súčasťou. Nezmiznú a práve v kontakte s inými ľuďmi dávajú o sebe vedieť. Aby sme s nimi mohli žiť a ako tak sa vyrovnali s ich existenciou, projektujeme ich do iných ľudí. Namiesto toho, aby sme ich prijali ako našu súčasť, označíme ich za súčasť osobnosti ostatných.

Osoba, ktorá uráža submisívnych ľudí, sama na sebe neznáša svoju submisivitu. Jedinec, ktorý odsudzuje hádavých ľudí, sa nevie zmieriť s vlastnou povahovou črtou – hádavosťou. Rodič, ktorý trestá svoje deti za chyby, bol za ne tiež v detstve trestaný. Robiť chyby je pre neho neprípustné. Sme hákliví na ľudské vlastnosti, s ktorými máme sami problém. Na ostatných nám vadia tie charakterové črty, ktoré nám vadia na nás samých.

Vzťahy sú naším zrkadlom. Čím komplikovanejšie a bolestivejšie sú, tým komplikovanejší a bolestivejší Tieň máme. Partner či partnerka nám nastavujú zrkadlo a odrážajú to, čo máme v sebe. Ak naše neprijímané a nechcené vlastnosti neakceptujeme, s partnerom/kou sa hádame. Jedine tým, že integrujeme do našej osobnosti všetky jej časti, vrátane Tieňa, dospejeme k spokojnému súžitiu a vzťahom všeobecne. Prečo je to však také ťažké?

Tieň v sebe zahŕňa vlastnosti, ktoré rodičia trestali. Necítili sme sa za ne milovaní, sú obvykle spájané s hanbou, strachom, bolesťou a inými negatívnymi emóciami. Stávajú sa ranami z detstva, ktoré sú príliš bolestivé na to, aby sme ich znova otvorili a riešili. Preto je pre nás naše zrkadlo (partner/ka) tak bolestivým zážitkom, a vzťahy sa stávajú komplikovanými a plnými nespokojnosti. Čo je však najhoršie? Že to isté robíme aj deťom. Deti sú ďalším zdrojom, ktorý sa dotýka nášho Tieňa. Prispievajú k tomu, aby sme vedeli o jeho existencií; my sa ale potrebujeme chrániť pred nami samými, pred Tieňom, a preto deti kritizujeme a trestáme presne za rovnaké vlastnosti, aké máme aj my. Ktoré trestali naši rodičia, a ich rodičia a…

Zastavte generačný prenos a pozrite sa svojmu Tieňu do očí. Možno zistíte, že nie ste vždy milá a príjemná, nie ste rozhodný a pokojný – a to je úplne v poriadku. Nikto nie je dokonalá osobnosť, to však neznamená, že nie sme hodní lásky. Ak sme neboli dostatočne dobrí pre našich rodičov, znamená to, že oni sami sa necítili dostatočne dobrí. Vypovedá to o nich, o ich príbehu a utrpení – nie o nás. Pamätajme na to aj pri výchove vlastných detí.

Mgr. Mária Hanúsková
67. časť seriálu Môže sa stať…
Ilustrácia pixabay.com

Seriál Môže sa stať…
Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú. Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia. To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život. Seriál Môže sa stať, opisuje situácie/reakcie/vety rodičov a ich možný dopad na budúcnosť, sebadôveru a sebapoňatie detí.

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.