Môže sa stať, že dieťa vychovajú ľudia, ktorí si nevedia prísť na meno

Iste máme všetci správ o koronavíruse dosť, ani ja o ňom nechcem písať. Avšak u mojich priateľov, známych a rovesníkov som si všimla počas obdobia karantény jednu vec – sú radi, ak aspoň jeden z nich chodil do práce mimo domov, pretože by spolu nevydržali.

Karanténa nás zastihla všetkých nepripravených. Odhalila partnerské problémy, ktoré ľudia zvykli neriešiť a nevšímať si ich. Keď však zostali spoločne pracovať z domu, všetko utlmené a nedoriešené vyplávalo na povrch. A nielen to – mnohí si robili program navyše, hľadali hromady aktivít len preto, aby sa vyhli kolízii so svojím partnerom alebo partnerkou. Boli šťastní, že nie sú väčšinu času spolu, pretože by si liezli na nervy. A čo ma prekvapilo najviac? Väčšina to pokladala za normálne. Pre ľudí je normálne, ak s partnerom netrávia veľa času, pretože si polezú na nervy.

V tomto svete som ja tá, ktorá je nenormálna. S priateľom pracujeme z domu, spoločne bok po boku a fungovali sme tak ešte skôr než bol vyhlásený núdzový stav. Nelezieme si na nervy, máme harmonický a pohodový vzťah, „nezožrali“ sme sa a nehádame sa. A toto je v očiach našich známych a priateľov nenormálne. Myslia si, že si vymýšľame a naschvál sa tvárime, že sme lepší ako ostatní. No my sme len najlepší priatelia, ktorí sa veľmi dobre poznajú a akceptujú potrebu toho druhého, keď si žiada čas pre seba.

Prečo to spomínam? Predstavte si, že za obdobie karantény si dvaja nevedia prísť na meno, nevedia so sebou vydržať a dohodnúť sa na jednoduchých, bežných veciach, ktoré patria k životu. A teraz si položte otázku – ako takýto dvaja ľudia budú fungovať pri výchove dieťaťa? Tá najzodpovednejšia a najkrajšia úloha na svete pripadne na dvoch ľudí, ktorí so sebou nevydržia ani v jednej miestnosti. Ako sa asi bude dieťa v takejto rodine cítiť?

Nechcem zľahčovať dopad karantény a tejto situácie, pretože je vážna. Na mnohých to psychicky zanechalo následky a zvýšila sa úzkosť, stres a iné negatívne emócie. Všetci sme prežili emócie vypätia, možno aj hnevu. Ale partneri tu majú byť preto, aby sa navzájom podržali. Chápali sa a pracovali ako tím. Nebývali v jednej domácnosti len preto, že musia, ale preto, že chcú. A rozhodne nepokladali za normálne, že si lezú už po pár dňoch na nervy. Karanténa odhalila a zveličila naše slabé stránky a charakteristiky, na ktorých by sme mali popracovať. Neberme ju ako trest, ale smer, ktorý ukazuje, kde máme rezervy. Využime ju nato, aby sme popremýšľali o sebe, o našich vzťahoch a charaktere. Sme takým človekom, akým chceme byť? Sme dobrými rodičmi a pomohli sme deťom zvládnuť situáciu v bezpečí a harmonickej atmosfére domova? Máme s partnerom, s ktorým žijeme vzťah, ktorý by bol adekvátny pre príchod nového človiečika na svet? Vy rozhodujete, vy si vyberáte svoj osud. Vyberajte múdro.

Mgr. Mária Hanúsková
89. časť seriálu Môže sa stať…
Foto pixabay.com

Seriál Môže sa stať…
Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú. Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia. To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život. Seriál Môže sa stať, opisuje situácie/reakcie/vety rodičov a ich možný dopad na budúcnosť, sebadôveru a sebapoňatie detí.

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.