Môže sa stať, že ho nevedomky podporíte vo vulgárnosti 10)

Ste nahnevaná. Z plných pľúc si zanadávate. V tom momente si neuvedomíte, že je vaše dieťa prítomné a počuje vás. O niekoľko dní sa stretnete so svojou rodinou, babkou, dedkom a sesternicami na oslave narodením člena rodiny. Vaše dieťa všetci obdivujú, ako už vyrástlo. Ono sa usmieva, ale namiesto slušného ďakovného slova povie presne tú istú nadávku, akú začulo od vás.

Nadávka nemusí vyjsť z vašich úst. Dieťa ju mohlo počuť v škôlke, škole, na ihrisku alebo kdekoľvek v obchode, medzi ľuďmi. Podstatné ale je, že ju povie práve v ten najnevhodnejší moment, a síce medzi vašimi príbuznými. Naša kultúra sa naučila jednému fenoménu, a to súdiť. A matky, ktoré samy bojujú s tým, že sú súdené, súdia najviac. A práve preto je táto situácia, keď dieťa nahlas zanadáva v prítomnosti známych, pre vás ešte stresujúcejšia.

Odhliadnuc od pocitov, ktoré v tom momente prežívate, skúsme sa pozrieť na dva najčastejšie scénáre. Dieťa dostane odpoveď v podobe buď pobaveného smiechu, alebo poúčania, že je nesprávne nadávať, plus výchovné poplieskanie po zadku.

V tom prvom prípade dieťa uvidí, že všetkých pobavilo. Smiechom ho prítomní podporia v tom, aby vo vyslovovaní nadávok pokračovalo, a to hlavne pred ľuďmi, v spoločnosti. Druhá reakcia, poúčanie, ho zmätie. Vo svojom krátkom živote počulo množstvo dospelých, ako nadávajú, tak prečo práve ono nemôže? Presne ako v porekadle – Vodu káže, víno pije. Nastane situácia vzdoru, obľúbený truc a „naschvály“.

Je jedna z týchto situácií správna? Vedie aspoň jedna k tomu, že si dieťa uvedomí, že nadávky nepotrebuje a nechá si v pokoji vysvetliť, aby s tým prestalo? Odpovedzte si sami. A sami si skúste dať odpoveď na otázku, ako ste reagovali vy, alebo ako zareagujete, ak sa ocitnete v podobnej situácii.

Nadávky sú iba slová. Všetko čo vypúšťame z úst sú iba slová, zhluk písmen. To my, ľudia sme sa dohodli na ich význame. My, ľudská rasa, sme si zvolili spoločným konsenzom, že tá zelená vec na zemi sa bude volať tráva. A takisto sme sa zhodli na tom, že niektoré slová budú hanlivé. Že bude neadekvátne vravieť ich v slušnej spoločnosti. Nerozumné hovoriť ich pred deťmi. Tento spoločnosťou odsúhlasený názor nepriamo či priamo učíme aj naše deti. Tým, že za nadávku z úst dieťaťa trestáme.

Nadávky sú za sebou idúce písmená. To my im dodávame punc hanlivosti, to my sme rozhodli, že to budú nadávky. A tým, že túto istú myšlienku vsugerujeme aj dieťaťu, hovoríme tým jedno – toto ti zakazujem, toto sa nesmie, aj keď to vidíš robiť každého. Pre dieťa je táto informácia jednak nezmyselná a protichodná, a jednak si môžete byť istí, že nadávku zopakuje iba preto, že ju zopakovať nesmie. Vie, že je to niečo zakázané, a ako všetci dobre poznáme – zakázané ovocie je nasladšie. Navyše vidí, že hovorením neslušného slova zaujme a získava pozornosť.

Nechcem tým povedať, že máme za nadávku dieťa pochváliť, alebo že ho máme nechať nadávať, čo mu srdce ráči. Chcem len poznamenať, že deti sú odrazom nás samých a sveta, ktorý im pripravíme. Ak nadávate vy, často a s chuťou, bude nadávať aj váš potomok. Čo najhoršie môžete spraviť? Potrestať ho za to, čo robíte aj vy.

Dieťa skúša a pozoruje, akú reakciu vyvolalo svojou akciou. A teraz sa zamyslite, aký typ správania podľa vás vymizne ako prvý. Ten, ktorý nevyvolá žiadnu reakciu. A špeciálne u detí pravdepodobne ten, ktorý nevyvolá žiadny záujem.

Áno, dieťa si skôr či neskôr osvojí nadávku, aj keď sa u vás doma takéto slová nepoužívajú. Ale vy si musíte uvedomiť, že sú to iba slová a čím búrlivejšiu scénu dieťaťu spravíte, tým častejšie bude nadávku používať (síce mimo vás, ale to tiež nie je výhra, všakže?). No a mali by ste si uvedomiť aj tú najdôležitejšiu vec zo všetkých – vy ste jeho vzor, na ktorý sa bude z veľkej miery ponášať. Či chce alebo nie. Takže, buďte v prvom rade osobami, na ktoré môžete byť hrdí nielen vy, ale aj váš potomok.

Mgr. Mária Hanúsková
Foto Shutterstock.com

Seriál Môže sa stať…
Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú. Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia. To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život. Seriál Môže sa stať, opisuje situácie/reakcie/vety rodičov a ich možný dopad na budúcnosť, sebadôveru a sebapoňatie detí.

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.
K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciál Dojčiatko & batoľa (ktorý si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).