Môže sa stať, že kritika pochová snahu dieťaťa

Detská citlivosť a vnímavosť preberá všetky informácie, ktoré vysielajú rodičia a spoločnosť. Naše vyjadrenia, súdy či činy formujú deti na vedomej, ale hlavne nevedomej úrovni. Nielen deti sú však ľahko ovplyvniteľné, my dospelí taktiež a často si to ani neuvedomujeme.

Jeden z výskumov vysokoškolských študentov ukázal, akí citliví sme na príbeh, ktorý nám rozpráva spoločnosť. Dve skupiny študentov vypĺňali identický dotazník. Pozostával z jednoduchých otázok. Jediný rozdiel spočíval vo výbere niektorých slov v otázkach. Prvá skupina mala v teste podsunuté slová indikujúce starobu a únavu, druhá vitalitu a mladosť. Skutočný výskum však prišiel až po odovzdaní testu; výskumníci pozorovali študentov pri odchode. Prvá skupina, v teste so slovami staroba a únava, odchádzala podstatne pomalšie a unavenejšie, ako tá druhá, ktorej otázky obsahovali slová mladosť, svižnosť a vitalita.

Jednoduchý test, pár desiatok minút času mladého človeka – stačilo skutočne málo na to, aby sme nevedomky ovplyvnili, ako sa študenti cítia. Keď toto dokáže jeden jediný test, čo asi dokážu priame slová rodiča, keď sa rozpráva s dieťaťom?

Slová majú neskutočnú moc, dokážu dieťa zraniť, ale aj povzbudiť. Jedna z najrýchlejších ciest, ako ublížiť dieťaťu a zlomiť jeho sebadôveru, je kritika (samozrejme, nie tá konštruktívna). Bojíme sa chýb, pretože nás samotných za ne kritizovali, preto trestáme aj dieťa (pätorky v škole, kritika, krik, fyzický trest). Je načase prelomiť naše nahliadanie na robenie chýb. Bez chýb a skúšania by sme sa nenaučili hovoriť. Bez chýb by nevznikol penicilín, ba ani mliečna čokoláda.

Kritika a trest sú hrobom snahy. Bez snahy žiadna ľudská bytosť nevyužije svoj potenciál naplno, aby mohla viesť šťastný a spokojný život.

Je lepšie skúšať, než sa všetkého báť kvôli chybám. Nezáleží na tom, koľkokrát niečo urobíme zle, záleží len na tom, že skúšame a posúvame sa ďalej. Musíme si uvedomiť, že neexistuje zlyhanie – buď sa nám to podarí, alebo sme sa poučili. Ak robíme chyby, neznamená to, že sme zlyhali. Znamená to jedine, že je to náročné. Úspech je cesta vydláždená mnohými chybami – treba sa dostať až k nemu aj cez zlyhania. Bez chýb to však nepôjde. A to je lekcia, ktorú musíme naučiť nielen deti, ale hlavne samých seba.

Mgr. Mária Hanúsková
72. časť seriálu Môže sa stať…
Foto 13rf.com

Seriál Môže sa stať…
Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú. Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia. To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život. Seriál Môže sa stať, opisuje situácie/reakcie/vety rodičov a ich možný dopad na budúcnosť, sebadôveru a sebapoňatie detí.

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.