Môže sa stať, že lož nebude len nevinné klamstvo

Deti si neuvedomujú závažnosť klamstiev. Veď prečo by aj mali, keďže im dospelí denne klamú? Len čo však zistia, že im nevinná lož zaistí, čo chcú a po čom túžia, bez váhania ju použijú. A budú ju používať zas a znova.

Čím chytrejšie je dieťa, tým skôr sa naučí klamať a špeciálne v prípade, keď si jeho klamstvá rodič nevšíma, ospravedlňuje ich alebo neučí dieťa prevziať zodpovednosť a čeliť ich následkom. To ale neznamená, že dieťa treba trestať, kričať naň alebo mu odoprieť lásku. Značí to naučiť ho, že klamstvo nie je spôsob, ako fungovať s ľuďmi a udržať si priateľstvo. Sprvu by sme sa to však mali naučiť my dospelí.

Koľkokrát denne zaklamete? Stačí aj neúplná, trochu upravená pravda. Lož sa nám možno zdá ako nevinný spôsob upravovania pravdy a predchádzania nepríjemným situáciám. Utiekame sa k nej, keď nechceme povedať nepríjemnú pravdu, pretože by sa niekto blízky na nás nahneval alebo by sme čelili neprijatiu zo strany okolia. Problémom však je, že milované osoby klamstvom nikam neposunieme, nedávame im možnosť vyvíjať sa a nepomáhame im stať sa tou najlepšou osobnosťou, akou môžu byť – a rozvoju bránime aj samým sebe. Lož nás drží na tom istom mieste – stagnujeme a nevyužívame všetok svoj potenciál. Rovnaký účinok to bude mať aj na deti, a to ak im budeme klamať, aj ak ich necháme klamať.

O úprimnosti hovoríme ako o cnosti, ale neceníme si ju. Naopak, urazíme sa, tvárime sa ublížene, akoby sme svetu vraveli, že chceme, aby nám klamal. Ale v skutočnosti klameme len samým sebe – že sme lepší, krajší, vyrovnanejší, sebavedomejší – a dúfame, že sa lož stane pravdou. A tak miesto reálnej snahy zlepšovať sa dávame energiu do klamstiev a čakáme, že sa zmenia v realitu. Týmto spôsobom sa od nás deti naučia rovnakým manierom, a síce namiesto aktívneho sebarozvoja radšej čakať pasívne na zázrak a zmenu. Ak si myslíte, že na tom nie je nič zlé, pozrime sa bližšie – nenaučíme sa v každom aspekte života pasívne čakať na kúzelnú zmenu bez akejkoľvek snahy? Chceme disponovať zdravím, ale odmietame pre to niečo urobiť, nebodaj sa aktívne snažiť a vyjsť zo svojej komfortnej zóny konzumácie cukru a polotovarov. Chceme mať lepšie vzťahy s deťmi, ale neurobíme nič, len čakáme, než ony splnia naše predstavy a až potom im nebudeme nič vyčítať. Chceme skvelé manželstvo, ale čakáme, že sa zmení ten druhý.

Už chápete? Zmena musí začať v nás. Ak chceme zdravie, zamerajme sa na aktívne riešenie príčiny než pasívnu konzumáciu liekov. A ak chceme úprimné vzťahy, vravme pravdu hlavne my sami. Pretože koniec koncov, vždy klameme hlavne sami seba.

Mgr. Mária Hanúsková
83. časť seriálu Môže sa stať…
Foto pixabay.com

Seriál Môže sa stať…
Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú. Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia. To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život. Seriál Môže sa stať, opisuje situácie/reakcie/vety rodičov a ich možný dopad na budúcnosť, sebadôveru a sebapoňatie detí.

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.