Predstavme si na chvíľu svet, v ktorom by nebolo bolesti. Nie tej fyzickej, ale psychickej. Ľudia by nezavreli svojich démonov do klietok podvedomia, pretože by žiadnych nemali. Nekompenzovali by si vlastný pocit neistoty a menejcennosti ohováraním a ubližovaním ostatným, ale žili by v mieri sami so sebou a mier by rozdávali ďalej do sveta.
Myšlienka, ktorá ma desí zo všetkého najviac: podľa Gaussovej krivky trpí normálny človek úzkosťou alebo depresiou a má aspoň jednu civilizačnú chorobu (najčastejšie kardiovaskulárne choroby). Normalita sa posunula o kilometre a nie tým dobrým smerom. Za normálneho človeka považujeme osobu, ktorá obetuje zdravie, aby zarobila peniaze. Potom zarába peniaze, aby si navrátila zdravie a na konci života ľutuje, že ho celý premárnila nenávisťou k sebe a ostatným, a zbytočným strachom z vecí, ktoré sa vlastne nikdy nestali. Nie sme šťastní, ale aj napriek tomu vedieme deti, aby nasledovali náš príklad. Učíme ich, že hlavné je mať jednotky v škole. Dosiahnuť harmóniu mysle a ako byť šťastným, to sa stáva nepodstatným výučbovým predmetom.
Je svet depresívnym miestom plným nešťastných ľudí? Ak sa náš pohľad upiera len na nich, tak áno. Ten môj však vyhľadáva silných ľudí, ktorí okolo seba šíria vibrácie dobra a pokoja. Ich myseľ i duša sú v harmónii, čo sa prejavuje aj na ich správaní k okoliu. Je to napríklad majiteľ pizzerie, ktorý kŕmi hladných. Vymyslel spôsob, akým poskytnúť jedlo bezdomovcom – zákazníci majú možnosť napísať na lístok odkaz, ktorý zavesia na špeciálnu stenu. Za svoj kúsok pizze zaplatia o dolár navyše a hladujúcim stačí, aby zvesili odkaz (v hodnote priplateného dolára), podali ho zamestnancom a dostanú svoj kúsok pizze. Krásne, nemyslíte? Ak namietate, že tieto nápady by sa u nás neujali, ste na omyle. Pre ľudskosť a lásku nemusíte ísť vôbec ďaleko. Kaviarne, v ktorých zaplatíte o kávu navyše, nájdete aj na Slovensku. V Brne bola napríklad fenoménom pojazdná kaviareň, ktorá rozdávala kávu za dobrý skutok. Jeden jediný láskavý a pozitívny moment dokáže v našich životoch spustiť lavínu zmien. Jediná myšlienka lásky k sebe samému dokáže zasadiť semienko, z ktorého môžu vyrásť bohaté stromy s plodmi zvanými sebaúcta – treba ho len pestovať a zalievať podobnými myšlienkami. A takisto jeden láskavý čin vie vyprodukovať pozitívne vibrácie, ktoré môžu niekomu zmeniť život k lepšiemu – napríklad deťom, ktoré sa naučia, že láskavosť je normálna súčasť života. Byť láskaví nielen k ľuďom, ale hlavne k sebe samému. Jedine človek, ktorý cíti lásku k sebe, ju dokáže rozdávať ďalej. Ak človek miluje sám seba, neubližuje druhým.
Sú obdobia, keď zabudnem, akí dokážu byť ľudia skvelí. Necítim sa dobre, a preto vidím všade len nevraživosť. A potom príde zase obdobie pokoja – a pokojní a dobrí ľudia zrazu vyjdú zo svojich ulít a mávajú mi rovno pred nosom v znamení Sme predsa tu a vždy sme boli, len si sa rozhodla nás nevidieť.
Mgr. Mária Hanúsková
56. časť seriálu Môže sa stať…
Foto 123rf.com
Seriál Môže sa stať…
Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú. Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia. To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život. Seriál Môže sa stať, opisuje situácie/reakcie/vety rodičov a ich možný dopad na budúcnosť, sebadôveru a sebapoňatie detí.
ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.
Zatiaľ bez komentára!
Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok