Môže sa stať, že nahradí rolu partnera

Stabilný a zdravý partnerský vzťah by si mal vybudovať každý z nás. Vychovať v takomto zväzku dieťa je ideálna verzia. Bohužiaľ, nie vždy sa to podarí a počet detí z rozvrátených rodín alebo z rodín, kde je dieťa prostriedkom v partnerskom súboji, stále rastie. Rodič, nespokojný v partnerskom zväzku, si neexistujúcu manželskú pozornosť a lásku môže nahrádzať u dieťaťa.

Predstava potomka ako náhrada partnera sa vám môže zdať nezmyselná. Nemyslím, samozrejme, v tej sexuálnej sfére, ale emocionálnej. Väčšina z dospelých si ani neuvedomuje, že od svojej ratolesti vyžadujú to, čo im v partnerstve chýba – pozornosť, čas strávený s nimi, objatia. Dieťa musí tieto požiadavky spĺňať, inak bude konfrontované s rodičovským sklamaním a je pravdepodobné, že aj s emocionálnym vydieraním. Dieťa v tomto prípade stojí pred obrovskou dilemou. Na jednej strane potrebuje nájsť hranice vlastného ja a nežiť v symbióze s rodičom (najčastejšie s matkou), naučiť sa samostatnosti a na druhej strane má byť dobrým synom/dcérou a vyhovieť rodičovským požiadavkám. Pripútaním k sebe ako kompenzáciou neexistujúceho vrelého vzťahu dáva rodič najavo, že detské potreby sú neadekvátne. Zdravý vývoj dieťaťa je zadupaný a miesto toho sa stáva osobou, ktorou má byť až v dospelosti – partnerom.

Rodič si ani nemusí uvedomiť, čo sa deje. Dlhé mesiace, ba i roky môže partnerský vzťah chladnúť a zrazu začne chýbať blízkosť, pocit lásky. Rodič sa preto častejšie obracia na dieťa. Drží ho pri sebe, objíma a napriek počínajúcej samostatnosti dieťaťa mu nedovolí vzdialiť sa. Nepúšťa ho von so slovami – a ty ma tu necháš samu/samého, čo budem bez teba robiť? Požaduje, aby s ním dieťa trávilo čas a s nikým iným. Môže sa stať, že rodič začne žiarliť na druhého rodiča/svojho partnera. Začne dieťa obviňovať, že má tatka/maminku radšej.

Dieťa celú situáciu prežíva veľmi zmätočne. Jeho vývoj speje k naučeniu sa samostatnosti a nastaveniu si hraníc svojej osobnosti. Ale zrazu je tu rodič, ktorý toto nepovoľuje a svojím konaním ukazuje, že prirodzená intencia dieťaťa je zlá. Dieťa je pripútané a emocionálne vydierané. Ak sa k tomu ešte pridá obvinenie, že jedného z rodičov má radšej, spôsobí mu to pocity viny a výčitky svedomia. Začne sa obviňovať, že je zlým potomkom a táto myšlienka bude jedným zo základných stavebných kameňov vývinu jeho osobnosti.

Druhým veľmi silne pôsobiacim faktorom v tejto schéme, ktorý sa dieťa naučí, je žiť pre niekoho iného. Rodič dieťa učí, že sa zrodilo nie pre vlastný život a spĺňanie vlastných požiadaviek, ale pre spĺňanie tých rodičovských. Veľmi jednoducho vysvetlené, učí dieťa nasledovné: Ja, rodič, chcem aby si tu bolo iba pre mňa a splnilo všetko to, čo chcem ja. Na tvojich potrebách nezáleží, pretože si sa zrodilo, aby si spĺňalo tie moje. Ak ukážeš individualitu a samostatnosť, ja ti ukážem môj smútok a sklamanie. Ak sa odo mňa odpútaš, raníš ma a dám ti to patrične najavo.

Dieťa vyrastá v pocitoch viny a v myšlienke, že všetko, čo jeho zdravý vývoj vyžaduje, je nesprávne. Vyrastie z neho osobnosť, ktorá vie, že je pre rodiča obrovským sklamaním, alebo, naopak, podriadi sa, bude existovať iba pre rodiča a jeho vlastné partnerské vzťahy pôjdu do úzadia. Stane sa dieťaťom v dospelom tele, ktorému odopreli vytýčiť si hranice vlastnej osobnosti a žiť podľa svojich potrieb. Ak už aj vybuduje partnerský vzťah, stále sa môže cítiť zle kvôli nedostatočným návštevám rodiča. Alebo v prípade, že jeho rodič žije sám, dospelý potomok bude cítiť vinu za jeho samotu.

Rodič musí mať v prvom rade na pamäti, že dieťa má žiť svoj vlastný život. Má si nájsť vlastné sny a životný smer. Nie je na svete preto, aby plnilo potreby a požiadavky rodiča. Žije svoj život, nie život rodiča. A skutočne nie je rodičom nič dlžné.

Mgr. Mária Hanúsková
17. časť seriálu Môže sa stať…
Foto Pexels.com

Seriál Môže sa stať…
Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú. Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia. To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život. Seriál Môže sa stať, opisuje situácie/reakcie/vety rodičov a ich možný dopad na budúcnosť, sebadôveru a sebapoňatie detí.

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.
K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciál Dojčiatko & batoľa (ktorý si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).