Môže sa stať, že naučíme deti obetovať šťastie

Čo bola najpodstatnejšia vec, ktorú vám rodičia kládli na srdce? Vyštudovať? Nájsť si dobre platenú prácu? Mať vždy perfektne upratanú domácnosť? Koľko percent z vás by odpovedalo – Viedli ma k tomu, aby som bol/a šťastný/á?

Zdá sa mi, že od útleho veku sa na nás kladú vysoké nároky. Ako deti musíme ísť do škôlky a odlúčenie od rodičov zvládnuť bez problémov. Musíme navštevovať školu a mať skvelý prospech. Najlepšie na konci základnej školy zistiť, akým povolaním sa budeme celý život živiť a na základe toho študovať ďalej. Popritom si robiť kurzy, aby sme mali pri hľadaní práce pred ostatnými navrch. Popri štúdiu brigádovať. Nájsť si skvelo platenú prácu, vziať si hypotéku na dom, založiť si rodinu, vychovať deti, ktoré budeme viesť takým istým štýlom.

Vedú nás k tomu, aby sme sa v živote zamerali na úspech, pričom úspech vnímame ako materiálnu vec (peniaze, dom, hmotný majetok). Zameriame sa na profesie s dobrým platom, dobrými vyhliadkami, čo sa profesionálneho rastu týka. Ale je to to, po čom skutočne túžime? Čo by sme si vybrali, ak by peniaze nehrali žiadnu rolu?

Nedávno som sledovala jedno video, kde túto otázku položili vysokoškolským študentom. Ako by reálne naložili so svojím životom, ak by nešlo o výšku platu? „Boli by sme maliari, básnici, spisovatelia, jazdili by sme v prírode na koňoch… ale každý predsa vie, že takto by sme sa neuživili.“

Pri sledovaní videa sa mi vynorili spomienky na moje detstvo. Rada som písala príbehy, ale vďaka nezáujmu a odsúdeniu zo strany dospelých som uverila, že to nemá budúcnosť. Maľovala som, ale smiech a zamračené tváre mi dávali najavo, že mám skoncovať s mojou záľubou. Spievala som (a veľmi dobre), ale aj hudobná výchova sa stala zdrojom stresu, súperenia a zahanbenia tých, ktorí neudržali tón.

Čo teda chceme deťom vštepiť? Ak ich učíme, že zarobiť peniaze je najdôležitejšie, premárnia svoj život a čas. Budú sa venovať veciam, ktoré ich nebavia, aby zarobili peniaze na život, ktorý v konečnom dôsledku nemajú rady. Vychovávame a vzdelávame ich tak, aby žili životy podobné tým našim, v ktorých je väčšina z nás nešťastných a nespokojných. Presne také životy, v ktorých nevidíme zmysel, ktoré nikam nevedú, v ktorých každý jeden deň premárnime činnosťami, ktoré z duše nenávidíme.

Zamyslela som sa – kedy prestaneme robiť to, čo nás teší? Je to vtedy, keď nám rodič povie, že nemôžeme byť spisovateľom, pretože to nie je seriózne zamestnanie? Je to vtedy, keď nás učiteľka hudobnej výchovy postaví pred tabuľu s ostatnými a nechá tam stáť žiakov, ktorí spievajú falošne? Alebo v ten moment, keď sa na nás triedna učiteľka nahnevá, ak sme nevyhrali prvé miesto v jazykovej olympiáde?

Učíme deti, že úspech závisí od skvelého výkonu v škole, a že úspešní budú, ak budú zarábať dostatočné množstvo peňazí – a tak sa stanú ľuďmi, akými sme my. Nešťastnými ľuďmi, ktorí veria tomu, že je normálne márniť čas v zamestnaní, v ktorom sa trápime. Deťom sme vštepili, že ich prirodzenosť (maľovanie, tanec, spev, fantázia, kreativita) je neprirodzená a nikam ich nedostane. Náš vzdelávací systém z nich urobí priemerné, nemysliace, autoritu poslúchajúce bytosti, ktoré nakoniec dostanú zo vzdelania strach, pretože hoci je robenie chýb základom učenia, škola (i rodičia) to trestá.

Presne ako v zmieňovanom videu, aj ja kladiem otázku, na ktorú by si mal každý odpovedať – Po čom skutočne túžim? Venujme sa činnostiam, ktoré nás napĺňajú a veďme k tomu aj deti. Dbajme na ich záujmy, pozorujme ich koníčky a pomôžme im rozvíjať ich. Pamätajte si, že spôsob, akým hovoríme s deťmi sa stane ich vnútorným hlasom. Preto nabudúce, ak sa vám dieťa zverí, že chce byť astronautom, tanečníkom alebo princeznou, veľmi dobre si premyslite, ako zareagujete. Môže im to zmeniť celý život.

Mgr. Mária Hanúsková
39. časť seriálu Môže sa stať…
Foto Pixabay.com

Seriál Môže sa stať…
Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú. Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia. To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život. Seriál Môže sa stať, opisuje situácie/reakcie/vety rodičov a ich možný dopad na budúcnosť, sebadôveru a sebapoňatie detí.

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.