Môže sa stať, že nebude rozumieť vašim reakciám 9)

Deti sa učia pozorovaním. Aby sa informácie chopili rýchlo a správne, musí byť pre ne zrozumiteľná. Preto sú situácie, v ktorých je určitá dvojznačnosť, pre ne mätúce. Dnes sa budeme venovať práve situáciám, v ktorých rodič reaguje na správanie dieťaťa protichodne.

Vysvetlíme si to na príklade. Predstavme si, že sa dieťa niekde naučí nadávku. Na rodinnom stretnutí alebo niekde v spoločnosti ju zopakuje. Zo skúseností viem, že vo väčšine prípadov sa prítomní zasmejú, pobavia sa. Rodič sa k smiechu pridá. A práve tu začína protichodnosť. Rodič sa síce zasmeje, ale zároveň dá dieťaťu po zadku, alebo mu slovne vynadá. Čo si z toho vezme dieťa?

Dieťa vníma dve navzájom sa vylučujúce reakcie. Rodič sa smeje a zároveň mu vynadá. Drobec neporozumie, čo sa práve stalo. Nevie, ako má zareagovať. Netuší, či to, čo urobilo, bolo pozitívne alebo negatívne, a nevie, či ho práve potrestali (vynadanie od rodiča) alebo pochválili (smiech ľudí).

Skúsme uviesť iný príklad. Idete s dieťaťom po ulici, dieťa šantí a nedáva pozor. Vy vo chvíľke nepozornosti nepostrehnete, že dieťa vybehlo z chodníka na cestu. Dieťa nepostrehne idúce auto, ktoré zabrzdí a nič sa nestane. Vy sa zľaknete, strhnete dieťa naspäť k sebe a kričíte naň. Pritom ho z hrôzostrašnej vidiny zároveň objímate s nejakou tou slzičkou radosti, že nenastala katastrofa.

Skúste sa vcítiť do dieťaťa. Jeho pocity a myšlienky ešte nie sú zložité, ale podliehajú aktuálnemu momentu. Jeho myslenie nedokáže spracúvať dianie tak ako myseľ dospelého. Preto si nedokáže vysvetliť a pochopiť dve rozdielne veci zároveň. Ešte nerozumie, že ste nahnevaní, pretože ste sa báli, že ho zrazí auto, a že plačete a objímate ho od úľavy, že sa nič nestalo. Dieťa bude len zmätené, pretože jeho hlávka nevie vyhodnotiť, prečo odrazu naň kričíte a aj ho objímate. Sú to preň dve vylučujúce sa veci, akt lásky a akt hnevu zároveň.

Príkladov zo života, v ktorých je dieťa vystavené dvom navzájom sa vylučujúcim reakciám rodiča, je mnoho. Vidím ich každý deň. Ak už nie ste schopní z akýchkoľvek dôvodov zabrániť takýmto situáciám, v ktorých reagujete protichodne, stačí sa vždy držať veľmi jednoduchého pravidla.

Nikdy nezabudnite na to, že aj keď je pre vás situácia pochopiteľná a jasná, pre dieťa nie je. Dieťa je vo svete nováčik. Aj vy, keď prídete do novej kultúry alebo do práce, potrebujete všetko pekne vysvetliť – spôsob práce aj spoločenské normy v inom kraji. Pre vášho potomka, a koniec koncov aj pre vás, je najlepšie nasledujúce.

Uvedomte si, kedy ste reagovali protichodnými reakciami (krik a objatie). Následne vysvetlite vašej ratolesti, prečo táto reakcia nastala (báli ste sa, že ju zrazí auto, ale cítili ste radosť, že sa to nestalo). Pripravte sa na doplňujúce a zvedavé otázky, pretože bude chvíľu trvať, kým to dieťa spracuje. Tým, že sa bude pýtať ďalej, máte istotu, že má vo vás dôveru a nebojí sa, že ho odbijete alebo za zvedavosť potrestáte.

Pýtate sa, prečo sa zaoberám na prvý pohľad možno banálnou vecou? Vedzte, že čím častejšie dieťa podobným situáciám vystavíte, tým väčšiu priepasť vo vašom vzťahu staviate. Nejasnosť a odmietanie vysvetlenia dieťaťu spôsobí jedine to, že sa vás začne báť, prestane sa vás pýtať a nakoniec s vami prestane otvorene komunikovať.

Čo sa sociálneho života týka, nejasnosť reakcií môže spôsobiť problémy v rozlišovaní medzi pozitívnym a negatívnym. Dieťaťu nebude jasné, či to, čo urobilo, malo pozitívnu alebo negatívnu odozvu a môže sa stať, že v budúcnosti nebude schopné správne detegovať správanie ostatných. Dokonca nemusí ani samo vedieť, ako sa má v tej-ktorej sociálnej situácii správať, pretože mu v detstve jasne neukázali alebo nepovedali, či ho vlastne pochválili alebo potrestali.

Je jasné, že sme ľudia, ktorí občas robia chyby. Podstatné ale je, ako sa k tým chybám staviame. V rámci zachovania otvoreného a milujúceho vzťahu medzi rodičom a dieťaťom odporúčam čo najotvorenejšiu komunikáciu, bez strachu z trestu alebo odsúdenia. Dieťaťu vysvetľujte, buďte mu vzorom, na ktorý sa bude chcieť podobať. Aby sa v dospelosti rado vracalo k rodičom na návštevu a neprišlo iba z povinnosti len na sviatky.

Mgr. Mária Hanúsková
Foto Shutterstock.com

Seriál Môže sa stať…
Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú. Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia. To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život. Seriál Môže sa stať, opisuje situácie/reakcie/vety rodičov a ich možný dopad na budúcnosť, sebadôveru a sebapoňatie detí.

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.
K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciál Dojčiatko & batoľa (ktorý si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).