Môže sa stať, že nejednotnosť rodičov povedie k rozpoltenosti dieťaťa

Rodičia by mali byť vo výchove dieťaťa jednotní. Mali by pracovať ako konzistentný tím, aby mu dali pocit istoty a bezpečia, a nie rozpoltenosti. Bohužiaľ, stále vo svojom okolí vidím výchovný štýl, keď otec povie jedno a matka druhé.

Nebolo to tak dávno, čo som bola svedkom rozhovoru dvoch detičiek v predškolskom veku. Zhovárali sa o tom, či im rodičia povolia kúpať sa v chladnejšom septembrovom počasí v bazéne. Dievčatko a chlapček, celí naradostení, sa už videli v bazéne. Dievčatko pribehlo k matke, avšak jej zamietavá odpoveď ju nepotešila. Chlapček sa k nej nahol so slovami: „Tak sa spýtaj ocka“. S úplnou prirodzenosťou, akoby bolo normálne, že ak jeden rodič zakáže, druhý to povolí.

Nejednotnosť rodičov je pre dieťa nesmierne škodlivým výchovným prvkom. A nielen pre dieťa, ale aj pre manželstvo a koniec-koncov rodinu samotnú. Deti sú veľmi rozumné a nájdu „dieru“ v systéme. Veľmi rýchlo zistia, ako dostať to, čo chcú a patrične to využívajú. Ak nepovolí mama, predsa pôjdu za ockom, ktorý povie vždy Áno. Čo sa však stane?

Matka zakázala dieťaťu pred večerou zmrzlinu. Dieťa však veľmi dobre vie, že u ocka pochodí a zmrzlinu dostane „na tajňačku“. Lenže, ako to už býva, mamička sa to skoro vždy dozvie. Poháda sa s partnerom, ale ani jeden z nich nevidí chybu nikde inde, iba v tom druhom. Matka nadáva, že zmrzlinu predsa zakázala, a otec zase, že preháňa, veď šlo len o zmrzlinu. Vo väčšine prípadov nenastane riešenie problému, a preto matka často obráti svoju frustráciu a zlosť na dieťa. Začne ho obviňovať, vynadá mu a dieťa ponechá s pocitom viny a strachu. Pričom jediné, čo urobilo, je, že poukázalo na neúčinnosť tímu, ktorý miesto toho, aby pracoval spoločnými silami, ide proti sebe.

V konečnom dôsledku tento prístup škodí deťom i rodine. Stále sa však objavuje v mnohých rodinách a ja sa pýtam prečo? Ide o nedostatok komunikácie medzi partnermi?

Rodičia sú úžasné bytosti, ktoré často zvládajú nemožné, a ja k nim prechovávam nesmierny rešpekt. Je jasné, že z nedostatku času a v návale povinností si výchovu občas uľahčujú alebo robia chyby – a to je úplne v poriadku. Ak sa však z toho stáva návyk a spôsob výchovy, budú žať nie plody, ale burinu. Rodina stojí na harmonickom a láskavom manželstve, nezabúdajte preto, že dieťa nie je jediný človiečik, ktorý vás potrebuje – je to najmä váš/vaša partner/partnerka.

Mgr. Mária Hanúsková
71. časť seriálu Môže sa stať…
Foto 13rf.com

Seriál Môže sa stať…
Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú. Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia. To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život. Seriál Môže sa stať, opisuje situácie/reakcie/vety rodičov a ich možný dopad na budúcnosť, sebadôveru a sebapoňatie detí.

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.