Môže sa stať, že otrávime vlastné deti

Vianoce i oslava nového roka sú za nami. Ten čas, ktorý trávime s rodinou a priateľmi, je aj obdobím väčšieho maškrtenia. Sladké koláče, smažené ryby a rezne, majonéza, chlebíčky… Žalúdok i celý organizmus dostáva zabrať. Akoby sviatky neboli o ničom inom, ako o povinnosti otráviť telo a cítiť sa nafúknute a zle.

Vianočné sviatky aj prechod do nového roku sú pre mňa čarovným obdobím. Atmosféra a dobré jedlo k tomu, samozrejme, patrí. Čím som staršia, tým viac si uvedomujem silu stravy a jej pôsobenie na telesnú i duševnú schránku. Nemyslite si však, že občas nezhreším a nedoprajem si „zakázané“. Koniec roka je na to ako stvorený. Nie že by som sa prejedala, alebo jedla piate cez deviate, no kapor a zemiakový šalát, kofola či vianočka sú cez sviatky povinnou výbavou. Aspoň som si to doteraz myslela.

Posledné mesiace cvičím jogu, stravujem sa pravidelne bez smaženého jedla, zbytočného cukru a priemyselne spracovaných potravín. Trávenie mi funguje dokonale, cítim sa skvelo, problémy so spánkom vymizli, lepšie sa sústreďujem na prácu, na ranné prebudenie už nepotrebujem kávu (ktorú som donedávna potrebovala ako soľ, verte mi). Pretože milujem sladké, nahradila som to kvalitnou, vysoko percentnou čokoládou, teplé jedlo si varím doma každý deň, pizzu či hamburger jem maximálne raz do roka. Tieto sviatky som sa tešila, že povolím a doprajem si pár pochúťok. Čo sa stalo s mojím telom ma ešte viac utvrdilo v tom, že strava môže byť palivo alebo otrava.

Hoci som sa neprejedala, moje trávenie bolo nemierne zaťažené. Brucho nafúknuté, cítila som sa napuchnutá ako balón. Pleť sa mi zo dňa na deň zhoršila, budila som sa nesmierne unavená a vyčerpanie ma neprešlo ani počas dňa, ba ani po dvoch kávach. Jednoducho povedané, mala som dojem, že som si „otrávila“ telo i dušu. Celé sviatky som nečítala, pretože som sa nemohla sústrediť (a ja čítam stále) a pleť si dávam do poriadku doteraz. Cítila som sa nedobre, akoby bolo v mojom organizme niečo, čo tam nepatrí, spomaľuje ma a v pravidelných intervaloch „vypúšťa toxickú látku“. A keď toto cíti dospelý človek, ako sa asi cíti dieťa?

Detský organizmus je čistá, nepopísaná schránka, ktorú môžeme stravou buď otráviť, alebo podporiť v raste a prosperite. Keď vidím malé deti piť litre kolových nápojov na dennej báze, čoraz viac rodín obedovať vo fast foodoch a nedeľu zasvätiť smaženým rezňom, desí ma to. Nehovoriac o českej a slovenskej tradícií piť pivo, akoby išlo o vodu. Nedivme sa, že trpíme chorobami, úzkosťami, depresiami, keď sa od malička kŕmime „jedlom“, ktoré nám neprospieva… Nečudujme sa, že sú v dôsledku takéhoto jedla choré a nervózne aj deti. Dnešný svet je náročné a nie veľmi prívetivé miesto, ktoré je plné problémov a pre ľudí vynúteného neprirodzeného fungovania. Nesťažujme si to a neprilievajme do ohňa ešte aj neprospešnou stravou, vďaka ktorej sa cítime ešte horšie. Starajme sa o svoje zdravie, máme ho len jedno. Vlastným príkladom to naučíme aj deti.

Mgr. Mária Hanúsková
78. časť seriálu Môže sa stať…
Foto 13rf.com

Seriál Môže sa stať…
Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú. Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia. To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život. Seriál Môže sa stať, opisuje situácie/reakcie/vety rodičov a ich možný dopad na budúcnosť, sebadôveru a sebapoňatie detí.

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.