Môže sa stať, že prestaneme byť partnermi

Dieťa sa má prispôsobiť rodine, nie opačne

O tom, že rodičia majú zostať v prvom rade partnermi, sa napísalo mnoho článkov. Držia tým rodinu pohromade a vytvoria pre deti láskavé a stabilné prostredie. Mnoho z nich však stále zastáva názor, že prvoradé sú deti. A tak sa manželia postupne stávajú len spolubývajúcimi.

Milujúci rodičia znamenajú harmóniu, ktorú si dieťa prevezme do vzťahu k sebe a k ostatným. Sú piliermi, ktoré držia rodinu stabilnú a pevnú. Ak sa piliere od seba vzďaľujú, domov sa otriasa a dieťa žije v neistote z toho, že sa jeho svet zrúti. Tým svetom sú práve rodičia – ak vidí a cíti, že prechovávajú k sebe cit, lásku a náklonnosť, jeho svet je taktiež láskavý a plný náklonnosti. Jednoduchá rovnica. Alebo nie?

Milujem ťa – dve slová vyjadrujúce lásku k druhému človeku. Potešili by vás od vášho partnera alebo partnerky? Správu s týmto textom poslalo v jednom experimente niekoľko manželov svojim ženám. Nič iné. Počas pracovného dňa prišla manželkám od ich milovaných mužov správa, že ich ľúbia. Ak by ste čakali, že to ženy poteší a celé nadšené sa taktiež do správy vypíšu zo svojich citov, mali by ste pravdu – ale len v jedinom percente. Len veľmi malej skupine mužov sa vrátila správa s textom, že sú taktiež milovaní. Prevažná väčšina žien však brala slová lásky ako podozrivý znak niečoho nekalého. Okamžite svojim mužom napísali, či sú opití, čo zase vyviedli a či im je dobre. Ale vyjadrenie náklonnosti bez bočných úmyslov bola možnosť na poslednom mieste.

Na experimente sa pobavilo veľa ľudí, všetci to brali ako vtipnú ukážku stereotypu v živote partnerov či manželov, ktorý je normálny. Ale je to skutočne stereotyp, do ktorého by sme chceli spadnúť, keď nám slová lásky nevyčaria úsmev na tvári, ale zvraštené obočie a podozrievavosť? Považuje sa chladný vzťah manželov za ten normálny, ku ktorému by sme mali všetci inklinovať? Tento model vzťahu sa ťahá celé generácie, pretože nám rodičia ukázali, že presne to máme od rodinného života očakávať. Ukázali im to ich rodičia a im zase ich matka a otec. Ako deti vidíme rodičov správať sa k sebe vlažne, nie ako k milujúcemu a milovanému náprotivku. Pozorujeme, že netrávia čas spolu, nepozerajú film spoločne v náručí a nesprávajú sa k sebe s láskou. Ich konverzácia sa skladá z povinností okolo detí a domu a ich správy zahŕňajú jedine nákupný zoznam, čo všetko má partner kúpiť po ceste domov. Deti vyrastajú v tom, že presne takto má spolužitie manželov vyzerať a vytvoria si ho úplne rovnako. A kolotoč sa točí.

Podstatou šťastného dieťaťa sú šťastní rodičia. Nemôžeme očakávať, že sa dieťa bude doma cítiť dobre, ak tam nevládne láska a harmónia. Rodičia sú v prvom rade partnermi, dieťa prichádza až po nich. Rodí sa do rodiny, nie opačne. A manželia majú byť tí, ktorí ho uvítajú do svojho milujúceho vzťahu, ktorého sa nielenže nevzdajú, ale pracujú na ňom aj naďalej. Vzťah rodičov je teda pre dieťa kľúčový – je smerodajný v kvalite jeho budúcich vzťahov.

Mgr. Mária Hanúsková
55. časť seriálu Môže sa stať…
Foto 123rf.com

Seriál Môže sa stať…
Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú. Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia. To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život. Seriál Môže sa stať, opisuje situácie/reakcie/vety rodičov a ich možný dopad na budúcnosť, sebadôveru a sebapoňatie detí.

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.