Čím som staršia, tým radšej ľudí obdarúvam než dostávam dary. Ak mi napadne darček, ktorý dotyčných poteší, som azda najšťastnejším človekom na svete. Pozerať sa na ich výraz tváre, ako si darček rozbalia, sledovať ich prekvapenie a radosť, keď zistia, že som si zapamätala, po čom túžili, je pre mňa jedna z najkrajších vecí v období Vianoc. Hoci si myslím, že podstata Vianoc je láskavosť a blízkosť rodiny, nikdy neodmietnem možnosť obdarovať ich niečím, čo im poteší srdiečko.
Vianoce sú o poteche srdca a duše, čo je, bohužiaľ, niečo, na čo mnohí zabúdame. Od detstva som bola človekom, ktorý radšej nedostal nič, než aby si pod stromčekom našiel absolútne nevhodný darček. Teraz nemyslím dary, ktoré vyberal človek z lásky a, bohužiaľ, sa netrafil, ale skôr dary kupované len z povinnosti. Také tie darčeky, ktoré dotyčný zaobstará, pretože predsa obdarúvať sa musí, a tak kúpi hocakú hlúposť. Z daru je pritom evidentné, že vás nepozná, nenamáhal sa zisťovať, čo vám urobí radosť a nestrávil ani minútu, aby nad tým premýšľal. To nech mi radšej nepodaruje nič.
Nemyslím to zle, rodičia ma učili vážiť si každý dar, ktorý dostanem, ale, povedzme si úprimne, nie je to škoda peňazí a vlastne všetkého? Hromadenie nepotrebných vecí, kúpa niečoho len z povinnosti, čo neurobí radosť nikomu a ani neprehĺbi vzťah?
Nejde len o Vianoce, ale aj o narodeniny a meniny. Rodičom vravím, že pre mňa bude vždy (do konca života) ten najkrajší darček, ak sa stretneme a pôjdeme sa niekde spoločne navečerať. Keď sa pozhovárame, na čo nemáme tak mnoho času, keď sa zasmejeme, porozprávame si historky, ktoré sme nestihli do telefónu.
To najcennejšie, čo môžete človeku dať, je váš čas – a to platí aj pre deti.
Cez Vianoce je úplne jedno, či máte uprataný byt, dom, jedlo nachystané presne o osemnástej, dokonale prestretý stôl alebo napečených desať druhov vianočných cukroviniek. Mne to bolo vždy jedno, pretože to najkrajšie bol čas, ktorý mi každý člen rodiny venoval – a aj priatelia. Telefonát, sms správa s prianím prekrásnych Vianoc ma dokáže potešiť viac ako narýchlo kúpený dar, pretože tým mi človek dáva najavo, že na mňa myslí. A to si vážim zo všetkého najviac. Nepodceňujte dobré skutky a silu myšlienky – je to energia, ktorú síce nemusíme cítiť, ale vašu dušu zahreje.
Mgr. Mária Hanúsková
76. časť seriálu Môže sa stať…
Foto pixabay.com
Seriál Môže sa stať…
Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú. Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia. To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život. Seriál Môže sa stať, opisuje situácie/reakcie/vety rodičov a ich možný dopad na budúcnosť, sebadôveru a sebapoňatie detí.
PODARUJTE POD STROMČEK PREDPLATNÉ ČASOPISU DIEŤA
Zatiaľ bez komentára!
Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok