Môže sa stať, že získa odpor k učeniu

Učíme sa celý život. Ako deti, tak aj ako dospelí prichádzame denne do kontaktu s novými situáciami, technológiami a chovaním, ktoré má pre nás inovatívny charakter. Niektorým to vyhovuje, pretože nemajú radi nudu. Iným to spôsobuje stiahnutý žalúdok z nervozity, pretože nová situácia nezapadá do ich denného stereotypu. Či už je to nový systém, ktorý nám v práci nainštalovali, alebo vyšší level Excelu, skúsme sa zamyslieť, prečo majú niektorí ľudia odpor a nezáujem učiť sa nové veci a prečo mnohí reagujú povestnou vetou: Na to som už stará/ý.

Korene nezáujmu pramenia, ako inak, v detstve. Deti sa rodia na svet prirodzene zvedavé. Každá vec, každé steblo trávy a aj ten vánok, ktorý si my dospelí ani neuvedomujeme, je pre ne niečo skvelé a dokonalé. Veď kto iný by sa dokázal smiať hodinu nad hrnčekom než samotné dieťa iba preto, lebo je na ňom namaľovaná smiešna kravička.

Prvé roky života sú učenie sa nových vecí. Mozog drobca je ako špongia – neustále nasáva informácie. A pretože je každá situácia nová, dieťa sa pýta. A veľa, pretože potrebuje odpovede. Všetko ho zaujíma, všetko chce vedieť – táto láska k vedomostiam je preň prirodzená. Preto neustále dobiedza, vyžaduje odpovede na svoje otázky a pýta sa, podľa nás, na maličkosti. Pozrime sa však na rovnakú situáciu detskými očkami.

Dieťa sa zaujíma o celý svet a rodič je prvá osoba, ku ktorej sa obracia. Ak jeho snahu učiť sa a spoznávať neustále odbíjate, dieťa stratí záujem klásť vám otázky. Dokonca môže stratiť záujem učiť sa. Môže sa stať, že si informácie vyhľadá samo na pochybných stránkach alebo v neadekvátnych časopisoch – a nemusia byť pravdivé. Čím častejšie zostávajú jeho otázky nezodpovedané, čím častejšie mu vravíte, nech neotravuje, že nemáte čas, tým rýchlejšie príde o chuť spoznávať. Dieťa sa naučí, že na jeho otázky sa mu väčšinou nedostane odpovede, tak sa prestane snažiť. Veď načo aj, keď vidí, že mu po stý raz nikto neodpovie?

V spomínanom prípade z neho môže vyrásť dospelá osoba, ktorá stagnuje. Neposúva sa ďalej, neučí sa nič nové, nevyhľadáva si informácie. Pracuje s tým, čo má a o nič nové nemá záujem. Nepýta sa. Existuje pre neho iba práca a domácnosť, ale žiadny nový koníček. A nakoniec svojim deťom povie presne to isté, čo mu kedysi povedal jeho rodič: Neotravuj ma svojimi zbytočnými otázkami, odpoveď neviem.

Samozrejme, nie všetky deti sú rovnaké. Niektoré majú chuť učiť sa aj potom, ako ich odbíjate. Nebudeme sa zaoberať rozdielom vývoja kognitívnych funkcií ani povahovými rozdielmi. Povieme si, čo by bolo najlepšie urobiť pre každé dieťa a každý typ osobnosti.

Povedzme si o dvoch rovnakých situáciách, ale s rozdielnou reakciou rodiča. Dieťa príde s otázkou – napríklad, ako presne vzniká dúha. Na tú otázku neviete odpoveď. Prvá reakcia – poviete, že neviete a pošlete dieťa preč, nech vás neotravuje. Druhá reakcia – poviete, že neviete ale zároveň podáte dieťaťu ruku, odvediete ho k encyklopédií alebo počítaču a spoločne odpoveď vyhľadáte. Vidíte ten rozdiel? Ktoré dieťa, podľa vášho názoru, bude to spokojnejšie s neutíchajúcim elánom vstrebávať informácie?

Je pochopiteľné, že rodičia na odpovede niekedy nemajú čas alebo energiu. Po práci a druhej šichte doma si chceme vyložiť nohy, prečítať knihu alebo spať. Kedy si ako rodičia máme nájsť čas, aby sme sa ešte venovali naplno deťom po náročnom dni?  Nie sme, samozrejme, roboti.

Čo však môžete urobiť ako rodič, je venovať sa dieťaťu vo voľnom čase. Aj keby to znamenalo iba víkendy, pre dieťa je to stále viac ako nič. Majte  spoznávací víkend: sadnite si s dieťaťom a hľadajte odpovede na všetky otázky, ktoré za celý týždeň nazbieralo. A verte mi, že už len takáto drobnosť prispeje k tomu, aby si vás dieťa vážilo a vzhliadalo k vám.

Mgr. Mária Hanúsková

Seriál Môže sa stať…
Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú. Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia. To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život. Seriál Môže sa stať, opisuje situácie/reakcie/vety rodičov a ich možný dopad na budúcnosť, sebadôveru a sebapoňatie detí.

Foto Shutterstock.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.
K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciál Dojčiatko & batoľa (ktorý si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).