Na ceste za zdravím

Vždy som sa považovala za zdravého človeka. Až keď som naozaj ochorela, tak som prišla na to, že to nebola až taká pravda a že moje telo už dávno vysielalo jasné signály o tom, že niečo nie je v poriadku.

Od detstva ma bolievala hlava, ešte do nedávna som mesačne zjedla niekedy aj 10 ibuprofenov. Od puberty si pamätám bolesti chrbtice a tráviace ťažkosti, ktoré začali nenápadne a hoci boli časom horšie a horšie, nenapadlo mi, že nie sú normálne. V 34 rokoch mi diagnostikovali prvé autoimunitné ochorenie, ktoré bolo ”len kožné” a podarilo sa mi ho celkom úspešne ignorovať.

Pár rokov na to sme odišli do Kolumbie. Bol to manželov sen (je Kolumbijčan) a prišla ponuka, na ktorú čakal. To rozhodnutie vyzerá dosť šialene, ja viem. Dali sme výpovede v práci, vzali jedno dieťa zo školy, druhé zo škôlky, byt dali do prenájmu, vzali si pôžičku a išli. A začali od úplnej nuly, pomaly v štyridsiatke. Založili firmu a bez kontaktov sa snažili ju rozbehnúť. Keby som vedela, čo ma čaká, tak do toho nejdem. Ale na druhej strane, je super, že som to nevedela, lebo by som o veľa prišla. V tom je ten paradox.
Prvé roky boli veľmi ťažké a moja psychika dostala riadne zabrať. Moje telo to nevydržalo. Po dvoch rokoch pobytu sa moje zdravie zosypalo. Začali krvavé hnačky striedajúce sa s krvavými zápchami. Moje bolesti hlavy sa vystupňovali, pleť zhoršila. Na väčšinu jedál som reagovala zle. V jednej kríze som bežala na záchod aj po prvej lyžici diétneho vývaru, ktorý som si uvarila. Chudla som pomaly pol kila denne a mala som veľký strach. Myslím, že strach môjho manžela o mňa bol ešte väčší.

Čo, do kelu, budem jesť?!
Ulcerózna kolitída. Keď mi ju diagnostikovali, očakávala som tento “ortieľ”. Už som si totiž na internete pohľadala, čo by moje príznaky mohli znamenať a trafila som sa. Vedela som už, že je to autoimunitné, chronické a neliečiteľné ochorenie, že liečba je len symptomatická, začína sa liekmi a ak je naozaj zle, prichádza na rad chirurgický zákrok, pri ktorom odstraňujú časť, v najhoršom prípade aj celé hrubé črevo. Od začiatku mi bolo jasné, že toto nechcem a že skúsim čokoľvek iné. Už vtedy som si pod tým “čokoľvek iným” predstavovala práve zmenu stravy, nejakú diétu… len som netušila akú.

Alternatívna medicína je v Kolumbii dosť rozšírená, takže nebolo ťažké nájsť lekára, ktorý sa takým niečím zaoberá. Lekár mi hneď pri prvej návšteve zatrhol mliečne výrobky,  cukor a všetko, čo je balené, konzervované alebo vo fľaši. Prekvapene som pozerala a rozmýšľala, čo, do kelu, budem jesť.

Rozhodnutie zobrať do vlastných rúk aj synove zdravie
A tu sa začala moja cesta, dobrodružstvo a experimenty so stravou. Zisťovala som, ako silno môže strava ovplyvniť naše zdravie.
A čoskoro som do svojho “projektu” zahrnula aj mladšieho syna. Alex má dnes 11 a keď mal niečo cez 2 roky a zisťovali sme, prečo to dieťa nielen že nerozpráva, ale ani nerozumie, nezaujímajú ho riekanky, spoločná hra a podobne, jedna zo psychologičiek, ktorá ho videla, vyslovila prvýkrát “podozrenie na poruchu z autistického spektra”. V tom čase som na internete prečítala azda všetko, čo som o autizme našla, aj o rôznych alternatívnych terapiách, okrem iného aj o diéte bez lepku a kazeínu, ktorá sa často u týchto detí používa. Alex medzičasom začal rozprávať, s rečou sa zlepšila aj celá sociálna stránka a strašidlo autizmu skončilo “len” pri diagnóze “Sémanticko-pragmatická porucha”, ktorá je ľahšou poruchou na okraji autistického spektra. Nevidela som dôvod na nejaké špeciálne terapie (až na logopédiu).
Na diétu bez lepku a kazeínu som si spomenula až v čase, keď som sama začala “diétovať”. Alex mal už 8 rokov, bol v škole. Je v podstate bezproblémové, hoci svojské dieťa, s ktorým treba vedieť narábať. V tom čase jeho suchá pokožka prerástla do ekzému na rukách a jeho trávenie bolo od bábätka zvláštne (časté zápchy, ťažké vyprázdňovanie, zvláštna, tmavá a lepkavá stolica). Znova som hľadala na internete informácie o diéte a zistila som, že zdravotné problémy, ktoré má, sú u detí s poruchou z autistického spektra, dokonca aj napríklad u detí s hyperaktivitou veľmi bežné.

A začala diéta
Zo solidarity sme u nás doma všetci prestali jesť lepok, časom aj mliečne výrobky. Začala som po španielsky písať blog www.masalladelgluten.com s receptami (na začiatku bez lepku, mlieka, cukru, sóje… čiže bez všetkého, čo Alex nemohol), ktorý som nazvala “Más allá del gluten” (v preklade po anglicky “Beyond gluten”, do slovenčiny sa to prekladá trochu ťažšie –  čosi ako “viac ako lepok”). To som ešte netušila, aký výstižný ten názov bude… moje dnešné recepty sú naozaj oveľa viac ako len bezlepkové.

Veci začali mať rýchly spád. Študovala som všetko možné, čo sa týka súvisu zdravia a stravy, zo začiatku najmä všetko okolo tráviacich ťažkostí. Prešli sme týmito etapami:

1. Moja diéta bez mlieka, cukru a s minimom priemyselne spracovaných potravín (september 2009).
2. Alexova diéta bez lepku, kazeínu, cukru, sóje a priemyselne spracovaných potravín (júl 2010).
3. Moja špecifická uhľohydrátová (karbohydrátová) diéta – tzv. SCD diéta (február 2011). Táto diéta je určená pre tráviace problémy – ulcerózna kolitída, Crohnova choroba atď., ale využíva sa aj u detí s autizmom. Sú pri nej zakázané akékoľvek zložité cukry (ryža, zemiaky, obilniny… repný cukor… atď). Dovolené sú len jednoduché cukry v zrelom ovocí. Pri pečení sa múky nahrádzajú orechmi. Na začiatku diéty som cítila zlepšenie (bez škrobov, veľa zeleniny), časom som skĺzla k veľmi častej konzumácii mäsa a  dnes si uvedomujem, že spolu s vysokou konzumáciou tukov to bol kameň úrazu. Začala som stagnovať, dokonca sa môj stav aj zhoršil.
4. Gersonova terapia (apríl 2011).Knižku o tejto terapii som našla v kníhkupectve a na jej obale som okamžite spoznala Charlotte Gerson. Poznala som ju z filmu “Healing Cancer Inside Out” (Liečba rakoviny zvnútra). Dokumentárne filmy na tému zdravia a výživy sú moje obľúbené. Knihu som si hneď kúpila, prečítala, dala mi zmysel, tak som sa rozhodla, že idem do toho. Terapiu som robila 8 mesiacov, keď  mala prísť moja mama na návštevu do Kolumbie a my sme mali veľa cestovať.  Už nebolo možné pripravovať si denne 10 zeleninových štiav a 3 klystíry. Moje zdravie sa počas terapie veľmi výrazne zlepšilo. Mohla som vysadiť lieky na kolitídu a bolesti hlavy postupne úplne ustúpili.
5. Surová strava (november 2011).Po Gersonovej terapii som rozmýšľala, že treba udržať veľké dávky surovej stravy a keďže už nebudem piť 10 pohárov zeleninových štiav denne, treba veľké množstvo vareného nahradiť surovou stravou. Bolo to oveľa jednoduchšie, ako som si myslela. Vďaka “gurmánskym” receptom – krekerom, sušeniu a rôznym iným raw dobrotám (angl. raw – surový, raw food – surová strava). Bohužiaľ som si neuvedomila, že začínam konzumovať viac pre mňa ťažko stráviteľných orechov a viac tukov, ako je zdravé… aspoň v mojom prípade určite. Chvalabohu moje črevá reagujú rýchlo a dali mi vedieť, že niečo nie je tak, ako má byť. Trávenie a aj pleť sa opäť o čosi zhoršili.
6. Surová nízkotučná strava (marec 2012).

Do ruky sa mi dostala ďalšia kniha – “Self Healing Colitis & Crohn`s“  (Samoliečba kolitídy a Crohnovej choroby) od Davida Kleina. S ňou prvé informácie o “Natural Hygiene“ (Prírodná hygiena – v zmysle holistického prístupu k zdraviu). Bolo to pre mňa to najlogickejšie, čo som ohľadne výživy a zdravia našla. Nie je ľahké jesť surovú a nízkotučnú stravu. Zistila som, že je menším zlom pre mňa zjesť malé množstvá varenej alebo sparenej zeleniny, ako nahrádzať varené jedlá “vysokotučnými náhradami“.

Týchto rád sa držím dodnes. Jem veľa ovocia, veľmi dobre mi trávi a užívam si to, že v Kolumbii je ho dostatok po celý rok. Zbožňujem papáje, malé sladké mango, červené melóny, banány… Takisto jem veľa zeleniny a stále si odšťavujem.

A čo všetko sa za ten čas zmenilo?
Moje zdravie – už vyše roka neberiem lieky na kolitídu a som prakticky bez príznakov. Za posledných asi 10 mesiacov ma hlava bolela len 2-krát (reaguje len na “nesprávnu” stravu). Posledné mesiace na nízkotučnej strave konečne nemusím používať make-up na zakrytie vyrážok, zmizli (objavia sa len keď “zhreším” v strave). Na tejto strave som začala cvičiť a behať, pritom behanie som odjakživa z duše neznášala. Moja kožná choroba je na ústupe. Výsledky krvných testov tiež potešia – pečeňové testy mám dnes úplne v norme (v čase keď ma diagnostikovali neboli dobré), moja štítna žľaza tiež pracuje lepšie ako pred pár rokmi.

Zdravie mojej rodiny – deti aj manžel dnes jedia vegánsku stravu s veľkým podielom surového ovocia a zeleniny, pijú zeleninové šťavy.
Manželovi pred pár mesiacmi zistili vysoké hladiny triglyceridov v krvi. Po mesiaci na nízkotučnej vegánskej (z väčšej časti surovej) strave klesli zo 482 mg/dl na 280 mg/dl (normálne hodnoty sú 40 – 200 mg/dl). Alexovi sa už asi od novembra neobjavil ekzém.

V mojom blogu pribúdajú už len vegánske recepty, často surové. „Natural Hygiene“ sa mi tak zapáčila, že som začala diaľkovo študovať na „University of Natural Health“ (Univerzita prírodného zdravia). Veľmi ma to baví a verím, že časom budem môcť pomáhať nielen sebe a svojej rodine.

Zuzana Pinilla, Kolumbia

časopis Dieťa
Foto Z. Pinilla