Nálepkovanie

Môže sa stať, že ovplyvníte správanie a charakter potomka 2)

Chlapček, nazvime ho Janko, je živé dieťa. Od druhej triedy nevidela jeho žiacka knižka jednotku ale priemerné známky a hromadu poznámok. Vraj vyrušuje, je hyperaktívny, neposedný a „lajdák“. Keď sa v triede niečo zomelie, učitelia sa obracajú na Janka so slovami: „To je určite jeho vina, veď je taký chuligán.“ A rodičia ich slovám veria. Na dôvažok od nich Janko doma od spomínanej druhej triedy počúva tie isté slová: „No jasné, že máš zase trojku a poznámku, presne to sme od teba čakali, ty lajdák! Nikdy nebudeš mať lepšie známky, vždy budeš nespratník!“

Nikto z učiteľov, ba ani rodičia však nevidia, že Janko má skvelú pamäť, rýchlo číta a, povedzme, že v literatúre sa vyzná viac ako jeho spolužiaci. Aj keď sa snažil učiť a z písomky dostal jednotku, zásluha bola pripísaná jeho spolusediacej jednotkárke. Učitelia ho obvinili, že opisoval, veď bol predsa trojkár. Janko postupom času rezignoval, prestal sa snažiť, pretože pre okolie bude vždy ten „lajdák“ s priemernými známkami.

Zdá sa vám tento príbeh povedomý? Za mojich školských čias som videla takýchto prípadov niekoľko. Patrila som medzi tých dobrých žiakov, ktorým od prvej triedy dali nálepku „poslušná jednotkárka“ a čokoľvek som vyviedla – pobila sa, dostala pätorku z matematiky, ktorá mi nešla – zostala som nepotrestaná a na koncoročnom vysvedčení sa na pätorku nekládol dôraz. To je iba mierne pochybenie inak slušnej jednotkárky – vraveli učitelia. Zatiaľ čo moji spolužiaci, omnoho inteligentnejší ako ja, boli trojkári, ktorým dali poznámku a prikázali odchod do riaditeľne aj za hlasné dýchanie. Len preto, že boli živé deti, ktoré sa označkovali v prvých ročníkoch ako neposedníci. Akokoľvek sa snažili, čokoľvek sa naučili lepšie než ja, učitelia ich mali v škatuľke priemerných nespratníkov, z ktorej sa celú základnú školu nemohli vymaniť.

Nálepkovanie je zjednodušujúci nástroj, ktorý hojne používajú učitelia v školách aj rodičia vo výchove. Ak je dieťa odmalička zvedavé, hyperaktívne a neposedné, automaticky ho rodič a okolie onálepkuje ako neposlušné a zlé. Dieťa, ktoré neodvráva, je poslušné a urobí všetko, čo mu povedia, chvália do nebies ako ideál. Tomuto dieťaťu sa vsugeruje myšlienka, že základ jeho osobnosti/charakteru je poslúchať. A presne tak sa aj chová. V budúcnosti poslúcha autority, skáče ako šéf povie, snaží sa vyhovieť všetkým a počúva všetkých len nie seba. Takéto dieťa je veľmi často obeťou zneužívania, pretože sa naučilo, že je predsa to poslušné, ktoré vyhovie všetkým dospelým.

Deti počujú názory okolia na svoju osobnosť a ak ich označia nejakou nálepkou, je veľká pravdepodobnosť, že sa jej už nezbavia. Túto nálepku si prevezmú ako črtu svojej osobnosti, ktorú im vedome či nevedome nanútili dospelí. Čím dlhšie sa s deťmi bude ťahať, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa prestanú snažiť zbaviť sa jej a rezignujú. Neupracú si izbu, nenaučia sa látku poriadne – veď aj tak im maminka s tatkom vravia, že sú lajdáci, tak načo by sa snažili. Presne to od potomkov očakávajú – priemerný, neúplný výkon.

Naši najmenší sú nesmierne vnímaví. Mali by sme si dávať veľký pozor na to, ako sa o nich vyjadrujeme. Ak dieťaťu opakujeme, že je „zlobidlo“, paradoxne tým zvyšujeme pravdepodobnosť, že skutočne bude robiť neplechu. Deti sú zrkadlom sveta a prostredia, v ktorom vyrastajú. Sú nepopísané plátno, na ktoré maľujú dospelí a rodičia obzvlášť. Čo tam namaľujeme, to v dieťati zostáva a tento obraz zrkadlí ďalej. Pamätajme, že je ľahšie vychovať silné dieťa než liečiť dušu zničeného dospelého človeka.

Mgr. Mária Hanúsková
19. časť seriálu Môže sa stať…
Foto Shutterstock.com

Seriál Môže sa stať…
Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú. Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia. To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život. Seriál Môže sa stať, opisuje situácie/reakcie/vety rodičov a ich možný dopad na budúcnosť, sebadôveru a sebapoňatie detí.

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.
K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciál Dojčiatko & batoľa (ktorý si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).