„Necem!“

Už som prečítala veľa príbehov o tom, ako sa vaše dieťa odučilo od cumlíka, a tak mi nedá nepodeliť sa o svoju skúsenosť.

Keď sa narodil náš tretí syn, už som bola vyzbrojená troma druhmi cumlíkov, pretože som zo skúseností vedela, že bez cumlíka to ide ťažko. Po poctivom „odudlávaní“ si vybral jeden z nich. Iný druh v puse nechal tak asi sekundu a už letel veľkým oblúkom preč.

V krízových situáciách, keď sa nedal nijako utíšiť, bola som veľmi vďačná za tento vynález. Našťastie, nebolo to často.

Jedného dňa ochorel a  lekár nás poslal do susedného mesta do nemocnice na hospitalizáciu. Tam pani doktorka, našťastie, nepotvrdila diagnózu a my sme sa s úľavou (aj keď s teplotami) vrátili domov. Až doma sme prišli na to, že nemáme cumlíky! Boli v škatuľke a pri tom zmätku sme ich niekde stratili.

Manžel sadol do auta a vrátil sa do mesta. Kúpil cumeľ, šťastný ho priniesol, avšak – stala sa menšia chybička! Nepriniesol správny druh. No čo, nevadí, najmä, keď bude treba, máme „štupeľ“ poruke. A veru, bolo treba. Lenže keď sa nový cumeľ ocitol v ústach nášho syna, ani hollywoodsky herec by sa nemusel hanbiť za predvedený výkon. Ovládanie mimiky a strúhanie grimás bolo na Oscara. Vzdialenosť, na akú vymrštil „nový druh“, patrične zodpovedala pociťovanému hnevu. Po viacerých pokusoch dudlať som mu dôrazne vysvetlila, že iný cumlík nemáme, jeho cumlíky sa stratili, a ak chce dudlať, môže, ale iba tento nový.

A div sa svete! Dieťa mierne pomrnkalo a zaspalo. Na druhý deň pýtalo cumeľ, tak som mu ponúkla „nový druh“. „Necem!“ a bolo po dudlaní!

Nechcela som uveriť tomu, že to bolo také jednoduché. A tak nám pri odúčaní pomohla obyčajná náhoda. Aj vám možno pomôže použiť pri odúčaní takúto „výmennú“ taktiku.

Jana Jochymová z Bytče