(Ne)správne? Deti ako odvrátená strana mesiaca.

Črepiny z môjho zrkadla 39)

Situácia:
Ako nás deti zrkadlia, tak sú našou najdôležitejšou črepinou. Čo sa udeje, ak táto črepina odhaľuje naše najskrytejšie bolesti? Nezahojené rany, hnisajúce krivdy, nedoriešené problémy? 24 hodín denne, 365 dní v roku od narodenia po dospelosť. Tým horšie, ak sa nechceme do nich pustiť, ale privierame oči. Alebo ak máme zábrany, či ich považujeme za nechutné, nepríjemné a nechceme ich dopustiť. Napríklad sa dieťa bez ostychu dotýka pred ľuďmi genitálií. Berie si hračky od cudzích v plných priehrštiach. Hnev vypúšťa v hlasných vlnách. Spraví opak toho, čo od neho požadujeme, či spraví, čo nechceme, aby robilo. Bojí sa toho aj tamtoho. Búcha ostatné deti. Chce všetko, čo majú ostatní. Príliš sa hanbí atď. A čo chceme my? Zastaviť to. Zapudiť a vyzmizíkovať.

Čo tým chcem povedať:
Toto nerob, tamto nerob – nie je to pekné, dobré, si zlá, je to škaredé, nevychované, neprijateľné, čo si pomyslia ostatní, nebudú ťa mať radi, chcieť sa s tebou hrať, odpadnú ti ruky, príde čert a vezme ťa…

Čo tým hovorím:
Jednoducho výhovorky. Ak niečo neviem riešiť, radšej to skryjem a zamknem v komore a budem sa tváriť, že to neexistuje.

Lepšie pre mňa a pre dcérku:
Čo sa hovorí? Ak utečieme pred problémami, raz nás dohonia. Nevyriešia sa samy. Veľa problémov nás dohoní práve v podobe našich detí a ich správania. Čo sme si nevyriešili v minulosti, čo sme skryli, odložili, to nám zrazu hádžu na oči deti. Možno ani nevieme, že sme problém zasiali kdesi v detstve a vďaka ignorovaniu nám vyrástol ako Jackova fazuľka. Niekedy takým problémom hovoríme naša temná stránka. Odvrátená strana mesiaca – aby sme ju nevideli.

Všetko, čo u detí chceme zastaviť, chceme, aby s tým prestali – je náš problém. Problém spoločnosti, v ktorej žijeme.

Často zabúdame, že takýmto riešením problému u detí (rovnako ako ho riešili v našej minulosti, teda zastavením, zapudením, odvrátením polmesiaca, krikom, aby s tým dieťa prestalo a robilo to inak) dosiahneme len nárast Jackovej fazuľky. Rast fazuľky musíme zastaviť u seba.

To je moment, ktorý nás stavia na rázcestie. Tvárou v tvár našej „temnej stránke“ – ktorú sme onálepkovali za temnú, pretože niekto iný ju označil škaredou, zlou, hnusnou, nevychovanou, hroznou, nenormálnou – máme na výber. Buď dieťa zastavíme (zakážeme, prikážeme, umelo naučíme) a črepinu vylúčime zo zrkadla, bude nás naďalej pichať do zadku. Pretože naša temnota chce von, chce späť svoj hlas a ak jej ho odmietame dať, nájde si bez nášho vedomia cestu, ako sa prevŕtať na povrch. Alebo sa s temnou stránkou vysporiadame my sami. To nie deti sú odvrátenou stranou mesiaca. Len ju odrážajú. My sme sa odvrátili a odmietli ju uznať za druhú polovicu celku.

A teda? Som lakomá? Koľko strachov sa vo mne skrýva? Bojím sa dotknúť vlastných genitálií? Mám strach brať od ostatných, čo mi ponúkajú? Prečo? Prečo mám chuť spraviť opak toho, čo sa patrí? Prečo jedna moja stránka stále rebeluje? Prečo sa bojím ustúpiť? Čo si myslím, že tým v sebe popieram? Prečo by som sa nemala hanbiť? Prečo mám chuť sa niekedy udrieť? Prečo si v zlosti myslím, že sa mi veci dejú naschvál? To všetko vyzerá ako vojna. A hoci sa zdá, že vojna vedie k víťazstvu, vždy to bude len to Pyrrhovo. Preto treba mier. Zmieriť sa.

Mama Žaneta
Foto autorka

Sledujte seriál mamy Žanety. Každý týždeň pribúda na www.dieta.sk nová časť.

Čítajte aj seriál Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu.
Každú stredu pribudne nová časť.