(Ne)správne? Nepáči sa mi to!

Črepiny z môjho zrkadla 48)

Situácia:
Láska moja, môže byť táto hudba? Nepáči sa mi! Jéj, tento obrázok sa mi páči. Mne sa nepáči! Babka ti kúpila šatôčky. Nepáčia sa mi! Vonku je krásne. Mne sa to nepáči! Páči sa ti nový bicykel? Nepáči! Ideme na to nové ihrisko, čo si sa tak tešila? Nepáči sa mi! Dobre, tak nikam nejdeme. Ideme! Niekam inam? To sa mi nepáči! Tak čo mám robiť, aby sa ti aspoň niečo páčilo? Tebe sa nepáči, mne sa páči. Hotovo, ideme…

Čo tým chcem povedať:
„Nepáči sa mi“ obdobie ma vedelo vytočiť. Páči či nepáči, neznamená to, že sa teraz celá zem zastaví a bude sa riadiť tým, čo si dcérka nadiktuje.

Čo tým hovorím:
Niečo nie je s tým „páči/nepáči“ v poriadku. Prečo tak maminku hnevá, keď sa mi niečo nepáči? Keď sa vyjadrím a poviem svoj pohľad na vec? Nejde tu o to, či sa mi niečo skutočne páči a nepáči?

Lepšie pre mňa a pre dcérku:
Obdobie „nepáči sa mi“ bolo náročné v tom, že mi dokázalo navodiť pocit, že všetko, o čo sa snažím, je zle. Tento nepríjemný pocit mi nahlodával sebaistotu. Ale to len preto, že som ho brala osobne. Dcérkine „nepáči sa mi“ som vnímala ako ohodnotenie mojich pokusov o pekný deň, program, vďaku babke za šatôčky a tak ďalej. A práve preto – všimli ste si? V prvom rade nech už naše deti prežívajú akékoľvek obdobie, je náročné viac pre nás ako pre ne. Deťom ho komplikujeme len my a to tým, ako ťažko ho dokážeme prežívať. Ako osobne si pripustíme detské vyhlásenia, prežívanie, pocity. Pritom ide len a len o deti a ich svet rozrastajúci sa o nové skúsenosti a nové emócie.

Rozoberme si „nepáči sa mi“ obdobie na drobné. Dcérka zažila pocit, ktorý vyjadrila ako „nepáči sa mi“. Skúša ho použiť, kde sa dá, aby zistila, čo znamená, s čím sa spája, čo jej prinesie. Tým „prinesie“ nemyslím vytočenie rodičov. Skôr pocit, či sa jej skutočne páčia nové šatôčky, ihrisko, bicykel alebo hudba. „Nepáči“ neznamená, že všetko je zlé. Že sa dcérka uzatvorila hudbe, ktorú som pustila. Dokonca to nemusí znamenať, že sa jej tá hudba nepáči. Možno má zlú náladu (ktorá sa o päť sekúnd vyjasní) a od nej si odvodí, že sa jej práve všetko nepáči. Skúma zlú náladu aj všetko, čo so sebou prináša. Okúša nové a chce to okúsiť do poslednej kvapky. Tak to bolo u nás.

Deti sa učia slobodne a nahlas rozprávať o pocitoch, hoci ešte nevedia zadefinovať, čo všetko zahŕňajú (napríklad nechuť k pustenej hudbe, šatôčkam, ihrisku). Pre deti je to dôležité, pretože keď nahlas vyslovia pocit, zisťujú, že ide len o pocit a nie o ne. Pocit im síce zastrie vnímanie hudby, šiat, ihriska – ale nutne neznamená, že skončil celý svet alebo sa Zem začne točiť na opačnú stranu, alebo sa im skončili šťastné dni života. Zisťujú, že raz tu pocit je, raz zase nie. Odchádza a prichádza ako príliv a odliv. „Nepáči sa mi“ vyjadrenie sa stáva novou hračkou (počítačom, mobilom, grilom, autom…). Chceme si vyskúšať, čo dokáže, aké má funkcie, aplikácie. 🙂 Ani hračkám nesmieme dovoliť definovať nás, náš život, inak by nás ovládli. Keďže občas bývajú nepredvídateľné (pocity aj naše reakcie na hračky), náš život by bol ako búrka, nad ktorou sme stratili kontrolu.

Preto som sa učila ovládnuť pocit zlyhania, ktorý dcérkine obdobie „nepáči sa mi“ sprevádzal. Tento pocit nevyjadroval skutočnosť, len mi zastieral videnie. Skutočnosť bola taká, že dcérka skúmala, zisťovala, experimentovala. Mojou úlohou bolo nechať ju skúšať a prijať rozhodnutie, ktoré sa ale minútu od minúty mohlo meniť. Má na to právo, má len štyri roky. Nie ja som vládca jej emócií, ona sa ním stane. Preto som trpezlivo znášala jej „nepáči sa mi“ výstrely. Napokon si šatôčky zamilovala, aj ihrisko, aj obrázok, hudbu. Bicykel zatiaľ stojí v garáži. Možno len čaká na „bicykel“ obdobie. 🙂

Mama Žaneta
Foto autorka

Sledujte seriál mamy Žanety. Každý týždeň pribúda v rubrike Stĺpček nová časť.

Čítajte aj seriál Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu.
Každú stredu pribudne nová časť.