(Ne)správne? Toto sú zabijaci asertivity

Črepiny z môjho zrkadla 42)

Situácia:
1. „Nie, na ihrisko nejdeme, musíme sa ísť domov naobedovať.“ „Mamiii, a čo keby sme…“ „Nevymýšľaj!“
2.„Ku kamarátke teraz nejdeme, jej rodičia sú zaneprázdnení.“ „Ale ona povedala, že môžeme prísť.“ „Neodvrávaj!“
3. Počas nakupovania do mňa dcérka hučí, čo chce kúpiť ona. Počas rozprávania so susedou ma ťahá za rukáv, že sa chce pohnúť ďalej. Vyruší ma počas pracovania. Moja reakcia: „Prestaň s tým, prosím ťa!“

Poznáte to? Teraz na chvíľu opustíme naše deti a prejdime na – napríklad také kurzy asertivity. Potrebovali by ste sa občas naučiť hovoriť nie? Prvotný popud, kopanec, aby ste sa pustili do realizácie plánov? Ozvať sa počas pracovných stretnutí a predložiť vlastné návrhy? Začať robiť veci inak, ako ste ich robili doteraz? Mnohí z nás to v sebe akosi udusia. Mykneme plecom, prestaneme sa snažiť presadiť sa. Pasivita. Iní to vezmú do vlastných rúk a navštívia kurz asertivity, kde sa snažia prelomiť v sebe zábrany, zhodiť múr nečinnosti. Iní zatnú zuby a riskujú. Aktivita. Ak ale náhodou risk nevyjde, ajajaaaj, je to dôkaz, že treba držať hubu a krok.

Kde sa tie zábrany vzali? Kedy sa objavili? Kedykoľvek, to je individuálne. Časť z nich však môžeme nájsť v detstve. Zabijakov v podobe „neodvrávaj“, „nevymýšľaj“ alebo „prestaň s tým“! Ak by ich použil váš šéf, ako by ste zareagovali?

Čo tým chcem povedať:
Tieto a podobné vety používame nie cielene ako zabijakov asertivity. Občas sa totiž dostaneme do situácií, kedy toho máme plné zuby (plno starostí a ešte aj vreštiaca ratolesť, ktorá blokuje naše premýšľanie) a potrebujeme, aby bolo ticho, aspoň na chvíľu, inak vybuchneme. Vybafnúť zaužívané – prestaň, nevymýšľaj alebo neodvrávaj (a iné) – býva prvé, čo nás v rýchlosti napadne. Nechceme počuť žiadne debaty, hádky, dohováranie sa.

Čo tým hovorím:
Teraz bude po mojom. Hotovo.

Lepšie pre mňa a pre dcérku:
Asertivita je dôležitá. Ak nám je blízka a používame ju, v poriadku. Deti ju odpozorujú a budú samy asertívne, pomyslíte si. Áno, to je pravda, lenže asertívne voči komu? Ak totiž na deti použijeme „nevymýšľaj“, „prestaň s tým“ a podobne, ide len o vynútenie si vlastnej vôle ako silnejší voči slabšiemu. Nechceme predsa žiadne debaty ani dohováranie sa. Embargo na dohody a kompromisy!

Asertivita znamená aktívne predložiť návrh a postarať sa o to, aby nás vypočuli. Neznamená to postaviť sa proti niekomu tak, že mu ublížime. Vtedy sa z nás stáva ten šéf, ktorý „asertívne“ predkladá a realizuje svoje nápady na úkor zamestnancov a nedbá na ich práva, zatiaľ čo vyžaduje plnenie povinností. S asertivitou sa spája nielen sebapresadenie, ale aj sebaovládanie, spolupatričnosť či priateľské správanie. Ak s nami naše deti chcú komunikovať a vyjednávať, ak sa chcú presadiť a my im to nedovolíme, len tým zabíjame ich snahu, asertivitu a vyvolávame pocit krivdy a nepochopenia.

Mne sa to stáva. Ale snažím sa a keď už to inak nejde, aspoň sa ospravedlním a situáciu zopakujem. Alebo počkám, kým sa do nej dostaneme znovu a tentoraz sa posnažím byť prístupnejšia, hoci mi vlasy stoja a lýtka obžiera netrpezlivosť.

Chcete či nie, ako rodič ste pre dieťa strašne dôležitý. Ste celým jeho svetom, z ktorého raz vystúpi do toho širokého, kde figurujú ďalšie postavy. U vás si buduje sebavedomie, pri vás zažíva pocit dôležitosti alebo bezcennosti. Svet ho doučí a uštedrí mu ďalšie lekcie, no prvenstvo má u vás. Váš svet je ten, v ktorom vaše dieťa vyrastie, či už ste s ním spokojný, či už ho vnímate depresívne, alebo, naopak, pristupujete k veciam optimisticky. Základ na rodinný dom dostáva v detstve – a tie základy sú skutočne betónové.

Mama Žaneta
Foto autorka

Sledujte seriál mamy Žanety. Každý týždeň pribúda na www.dieta.sk nová časť.

Čítajte aj seriál Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu.
Každú stredu pribudne nová časť.