(Ne)správne? Vnímavý prístup ku… komu?

Črepiny z môjho zrkadla 52)

Situácia:
O vnímavom a kontaktnom rodičovstve (vzťahovej výchove) sa už popísali desiatky článkov a existuje o ňom mnoho kníh. Ide o prístup k dieťatku, keď opúšťame zaužívanú autoritársku výchovu. Nechávame zákazy a príkazy ďaleko za sebou a snažíme sa k dieťaťu pristupovať vnímavo – budovať si s ním „vzťah“ od plienok. To jest – vnímať jeho potreby, zároveň mať na zreteli tie svoje. Vedieť ich identifikovať a dohodnúť sa s dieťaťom, aby hlavné slovo nemali len rodičia, ale každý člen rodiny. Sú to nové koľaje, po ktorých chceme pustiť farbistý vlak s našimi deťmi – deťmi znalými seba samých, svojich potrieb, potrieb druhých a so zdravým sebavedomím… Lenže na jednu vec som zabudla. Nejde len o rodičovstvo. Ide o spôsob života – nie prístup k jedinému človeku či skupine ľudí.

Čo tým chcem povedať:
Vnímavý prístup k dieťaťu zjednodušene znamená otvoriť receptory vnímania. Začať vzťah s dieťatkom budovať ináč, než na čo sme boli zvyknutí, v čom sme vyrastali a čo je zaužívané napríklad v našom okolí.

Čo tým hovorím:
„Začať“ vnímať a kompletne zmeniť budovanie vzťahu s dieťaťom znamená – zmeniť seba a teda aj ostatné vzťahy.

Lepšie pre mňa a pre dcérku:
Neviem ako pre vás, ale pre mňa otvoriť receptory vnímania znamenalo nielen prebudovať vzťah k dcérke, ale aj k manželovi, začať sa inak správať k rodičom, inak pristupovať k priateľom či cudzím ľuďom na ulici. Alebo inak – znamenalo to kompletne prebudovať svoje hranice, prizrieť sa na korene vlastných obmedzení a hlavne posvietiť si na vnútorné strachy. Prehrabať sa v osobnosti, nájsť všetok neporiadok, ktorý som spratávala pod koberec a ukrývala v pomyselných skriniach. Pretože to sa jednoducho nedá – byť vnímavá k dcérke a vypnúť vnímavosť v prístupe k ostatným ľuďom. Zrazu som nemohla na manžela kričať za „hovadiny“, pretože som si „otvoreným vnímavým receptorom“ všimla, že jednak za hovadiny nie je zodpovedný len on a vôbec – na zodpovednosti za hovadiny nezáleží. Záleží na tom, prečo dovolím hovadinám vytočiť ma a čo to hovorí o mne. Aký vnútorný strach to odkrýva a prečo ten strach (zodpovednosť zaň) hádžem na niekoho iného? Pretože všetky prekážky v zdravom vnímaní vychádzajú zo strachov. A teda naše nevyriešené strachy, kvôli ktorým ostávame deťmi hlboko vnútri seba, stoja ako neprehliadnuteľná stena. Ak ju prekonáme, zbúrame, vnímavý prístup sa stáva súčasťou osobnosti. Už o ňom nebudem musieť premýšľať, zaoberať sa ním, písať o ňom. Budem ho žiť. Každou bunkou svojho tela.

Čo tým chcem povedať? Ak by som toto neriešila, ostala by som vnímavou len voči dcérke, poprípade voči vybranej skupine ľudí a nie vždy by sa mi to darilo. Naučila by som dcérku vnímavosti pro forma, pokrytectvu, predstieraniu, falošným hodnotám meniacim sa v závislosti od človeka. Pretože čo neprestúpi celú našu osobnosť, je len „akože“. To, že niekto pozná ťažkú matematiku, neznamená, že ju miluje a bude ňou žiť. Že jej rozumie. Porozumieť znamená preniknúť k podstate a nechať podstatu preniknúť do nás. Teda – milovať. A byť vnímavý znamená milovať.

Mama Žaneta
Foto autorka

Sledujte seriál mamy Žanety. Každý týždeň pribúda v rubrike Stĺpček nová časť.

Čítajte aj seriál Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu.
Každú stredu pribudne nová časť.