Osobnosť dieťaťa s vývinovou dysfáziou

Pomocou reči vzájomne komunikujeme – vymieňame si informácie, vyjadrujeme myšlienky,  city, nálady, postoje či túžby. Komunikácia je jedna z najzákladnejších potrieb každého z nás. Človek jednoducho nemôže nekomunikovať, každé správanie je súčasne aj určitou informáciou, ktorú vysielame do okolitého sveta. Jednou z najťažších frustrácií detí s vývinovou dysfáziou je práve situácia, keď túto svoju základnú potrebu nemôžu, nedokážu alebo niekedy dokonca  nesmú uspokojiť.

Čo je vývinová dysfázia?
Vývinová dysfázia (špecificky narušený vývin reči) je porucha, pri ktorej vývin reči zaostáva za ostatnými oblasťami vývinu bez zjavného dôvodu. Ide o vrodené difúzne mozgové poškodenie alebo dysfunkciu a postihuje rečové zóny mozgu. Prejavuje sa vo výslovnosti – reč je horšie zrozumiteľná, slová bývajú  skomolené a skracované, pričom ťažkosti majú pôvod v narušenom vnímaní reči. Charakteristické sú ťažkosti v tvorbe viet a v gramatickej stavbe reči, vývin slovnej zásoby je obmedzený, problematická je aktívna komunikácia s okolím  a nadväzovaním kontaktov. V  rôznej miere býva narušená i úroveň porozumenia reči.  Môže však postihnúť aj iné oblasti mozgovej kôry, ktoré sú zodpovedné za motoriku (motorická instabilita, hyperaktivita), pozornosť (znížená miera koncentrácie a vytrvalosti), pamäť (celkové narušenie a pomalé tempo zapamätávania) a emocionalitu (neadekvátne emočné reakcie, výbušnosť, labilita). Intelekt je pritom  v norme a  nie je prítomné žiadne senzorické, fyzické či neurologické narušenie.

Pri ťažkostiach s vývinovou dysfáziou je potrebná spolupráca logopéda, neurológa, špeciálneho pedagóga a psychológa.

Aké sú dôsledky vývinovej dysfázie?
Ťažkosti spojené s dysfáziou môžu nepriaznivo vplývať na celkový osobnostný i citový vývin dieťaťa, na vytváranie medziľudských vzťahov, socializáciu aj na úspešnosť v škole.

V ranom veku si dieťa svoje ťažkosti ešte neuvedomuje, hrá sa väčšinou samo alebo s rodičom, ešte neinteraguje s vrstovníkmi. No už v tomto období môže mať rodič pocit, že niečo nie je v poriadku – dieťa napríklad nereaguje na požiadavky rodiča, vyhľadáva skôr konštrukčné, než rolové hry, reč je nezrozumiteľná a podobne. Výraznejšie  problémy sa objavujú pri nástupe dieťaťa do materskej školy, a to najmä pri  hrách, v ktorých má verbálna zložka podstatnejšiu úlohu, a potom, samozrejme, pri nástupe do školy.

Keď by som to mala zhrnúť, vývinová dysfázia  vychýli z normy celý psychický vývin dieťaťa. Treba si uvedomiť, že takéto dieťa je vo vývine dvojnásobne znevýhodnené – poruchy reči, ťažkosti s motorikou, pamäťou, pozornosťou, porozumením a emocionalitou spôsobujú, že jeho svet je v porovnaní s naším čiastočne „skreslený“, vnímajú ho a rozumejú mu inak. A práve to ich znevýhodňuje aj sociálne. Reč dieťaťa  s narušenou komunikačnou schopnosťou  nemá väčšinou  pre iných emočnú príťažlivosť, dieťaťu nerozumejú a neraz sa mu radšej začínajú vyhýbať.

Deti s dysfáziou majú často nízke sebavedomie – chýba im pocit: „Som v poriadku a som hodnotný už len tým, že existujem.“ Majú nízke sebahodnotenie – nesnažia sa dosiahnuť úspech, ale snažia sa vyhnúť neúspechu, očakávajú výsmech, ignorovanie, chýba im pocit,  že sú v niečom dobré. Sú často frustrované, pretože zažívajú porovnávanie doma, v škôlke  či v škole. Ich  frustračná tolerancia je nízka, ľahko a rýchlo „vybuchnú“, kričia a reagujú skôr fyzicky, čím vzniká veľa konfliktov. Sú vzťahovačné a prežívajú dlhodobý stres.

Ako reaguje dieťa na záťaž?
Dieťa na stres a záťaž môže reagovať dvoma spôsobmi. Buď je to útlm, keď dieťa stráca záujem o iné deti, okolie či hru. Chýba mu bezstarostnosť, uvoľnenosť a  spontánnosť. Je utiahnuté, menej samostatné a spúšťajú sa u neho rôzne emočné poruchy a neurotizácia. Opačnou reakciou sú neadekvátne adaptívne mechanizmy – agresívne správanie, negativizmus či celkové odmietanie komunikácie.

Aké sú dôsledky v rodine?
Často sa stretávame s tým, že rodičia detí s dysfáziou zaujmú voči dieťaťu hyperpotektívny, príliš ochraňujúci prístup. Riešia za neho  všetky konflikty a ťažkosti, všetko robia za neho. To však blokuje  prirodzenú iniciatívu dieťaťa a snahu presadiť sa. Dieťa sa stáva nesamostatným a oslabuje sa jeho sebavedomie. Na druhej strane sa stretávame  s príliš kritickým prístupom a neprijatím dieťaťa  – dieťa sa stáva hanbou a sklamaním rodiny, neraz majú rodičia na neho príliš vysoké nároky. Pre zdravý psychický vývin je preto nesmierne dôležité pochopenie a prijatie dieťaťa.

Pri práci s rodičmi je dôležitá ich edukácia – aby vedeli, čo je to vývinová dysfázia a aké sú jej dôsledky. Je potrebné, aby rodičia porozumeli, prečo sa dieťa správa určitým spôsobom. Dôležitá je podpora   rodičovských kompetencií, pričom hlavným cieľom je posilniť vzájomný vzťah rodiča a dieťaťa. Veľmi dôležité je aj porozumenie tomu, čo oni sami prežívajú.  Ako mi raz povedala jedna mamina: „Z pohľadu rodiča ide o akceptáciu stavu. No kým sa tam dostanete prejdete si cez popieranie, hnev, smútok, až po akceptáciu. Potom to už len osciluje medzi smútkom a akceptáciou podľa toho, ako sa dieťaťu darí. Niekedy sa dieťa nové naučí a staré zabudne, takže sa k tomu treba vrátiť, tam nastupuje frustrácia – jeden krok vpred, dva vzad. Potom sa človek oklepe a hľadá, zisťuje ďalej, čo by dieťaťu mohlo pomôcť. V pozadí toho všetkého je strach, aké to bude. A niekde v kútiku duše dúfa, že keď budeme dostatočne makať, dávať mozgu stimuly, tak tá reč nabehne, dieťa sa začlení do kolektívu a nájde si niečo, v čom bude dobré a bude ho to baviť.“

Neraz rodičom odporúčam tzv. filiálnu terapiu. Ide v podstate o terapiu hrou, ktorú robí rodič so svojím dieťaťom doma. Jej cieľom je vylepšiť ich vzájomný vzťah  a  vytvoriť tak  pre dieťa akceptujúce prostredie, v ktorom môže naplno vyjadriť svoje pocity a myšlienky. Dieťa sa učí  zvládať a riešiť problémové situácie samostatnejšie a úspešnejšie. Terapeut rodiča učí, ako túto terapiu doma robiť. Následne ho podporuje v priebehu celého terapeutického procesu vo forme spoločných konzultácií. Rodič, ktorý je pre dieťa emočne veľmi dôležitý, formou filiálnej terapie venuje dieťaťu úplnú pozornosť a práve to podporuje ich vzťah. Zvládnutie filiálnej terapie obyčajne trvá 3 mesiace.

Aké sú dôsledky v škole?
Stres a negatívne emócie, ktoré  tieto deti prežívajú, sú prekážkou aj v učení. Deti s dysfáziou majú často pocity ohrozenia. Tieto pocity vznikajú, ak  niekto spochybňuje našu hodnotu, alebo my máme zo seba tento pocit. A taktiež ak cítime ohrozenie vo vzťahu (napr. druhí odmietajú našu spoločnosť, neprijatie a pod.). Pri strese mozog blokuje procesy, ktoré v tej chvíli nie sú potrebné na vyriešenie ohrozenia –  vyradí sa schopnosť učenia sa novému a opäť zažívajú neúspech. Je to začarovaný bludný kruh. K ťažkostiam vývinovej dysfázie sa častokrát nabaľujú aj poruchy učenia. Preto je v škôlke či škole dôležité, aby učiteľ aj vychovávateľ vedeli o dysfázii a poznali spôsoby, ako s dieťaťom komunikovať. Nápomocná môže byť   Kniha o detskej reči, ktorá je voľne prístupná na internete: Kniha o detskej reči.

V škôlke aj škole je potrebné, aby sa vzhľadom na  horšie porozumenie týchto detí využívali viackrokové postupy – úlohy alebo inštrukcie  treba rozdeliť na viacero krokov, menších častí, prípadne ich preformulovať tak, aby boli pre dieťa zrozumiteľné. Treba si overiť,  či  dieťa porozumelo jednotlivým postupom, inštrukciám a udržalo si ich v pamäti (v prípade potreby treba každú menšiu časť zopakovať). Vyhneme sa tým mnohým konfliktom a nedorozumeniam.

V  komunikácii a pri učení treba využívať čo najviac názorných obrázkov, predmetov a zapájať všetky zmysly. Je dobré, aby deti mali pomocou obrázkov poskladaný režim dňa, dni v týždni či ročné obdobia. Ak je u detí prítomný psychomotorický nepokoj a impulzívnosť, je vhodné striedať učenie s pohybom. (Doma pri učení to môže byť napríklad tak, že keď dieťa spraví časť úlohy, urobí tri kotúle, zatancuje si a ďalej pokračuje v úlohe. Potom urobí 10 drepov a opäť pokračuje v úlohe… atď.)

Doma rodičia môžu s dieťaťom trénovať hravou formou aj pozornosť (bludiská – nájsť cestu von, nachádzanie rozdielov na obrázkoch, nachádzanie stratených predmetov na obrázkoch a pod.) a   pamäť (opakovanie slov, viet, čísel, pexeso, krátke básničky, hry s pamäťou – napr. do kufra si beriem… – do kufra si beriem kefku, do kufra si beriem kefku a knihu, do kufra si beriem kefku, knihu a pyžamo atď.).

Dobré je rozvíjať aj sociálne zručnosti dieťaťa – s dieťaťom sa treba veľa rozprávať v krátkych vetách, vysvetľovať mu, ako veci a vzťahy fungujú (používať pritom čo najviac názorného materiálu), pýtať sa ho na  názor, nechať ho  v niektorých situáciách rozhodovať, pomáhať  mu konštruktívne riešiť konflikty, učiť ho sociálne poznávať –  presne a adekvátne identifikovať pravidlá platné v danom sociálnom prostredí, rozvíjať u neho pocit sebaistoty a sebadôvery, podporovať hravosť, spontánnosť, kontakt s vrstovníkmi, vyjadrovať a pomenovať vlastné emócie. Je dobré deti zapájať do spoločných domácich prác, hoci sú v nich často nemotorné – nech pomáhajú pri nakupovaní, pečení, varení a podobne. Povedzte  si postupne kroky, čo sa bude diať, a potom si to spoločne vyskúšajte. Tvorivosti sa medze nekladú.

Ako prebieha terapia detí s vývinovou dysfáziou?
Najdôležitejšia je spolupráca s logopédom, ktorá býva dlhodobá. Potrebné je aj vyšetrenie u detského neurológa. V škole je potom veľmi dôležitá spolupráca učiteľa so špeciálnym pedagógom, ktorý by mal „napasovať“ spôsob výučby priamo na dieťa. Ak má dieťa výraznejšie emočné ťažkosti, rodičia by nemali váhať vyhľadať pomoc psychológa.

Podrobnejšie informácie možno nájsť napríklad na: https://centrumreci.sk,  https://zsijamnik.edupage.org/, Dialóg, spol. s r. o., Vysokošpecializovaný odborný ústav pre deti s poruchami reči.

Čo na záver?
Kedysi dávno som čítala citát, ktorý je podľa mňa veľmi výstižný: „Deti zabudnú, čo ste hovorili, ale nezabudnú, ako sa s vami cítili.“

Mgr. Katarína Cenková
klinická psychologička a psychoterapeutka pre deti a dospelých

časopis Dieťa
Foto Shutterstock.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.