Podpora imunity – pomôžu probiotiká?

Ak má lekár podozrenie na oslabenú imunitu dieťaťa, správna imunomodulácia môže znížiť výskyt a zmierniťzávažnosť priebehu respiračných ochorení.

Niektoré imunomodulačné prípravky oslabujú aj samotný alergickýzápal. Ako je to s probiotikami? V čom pomôžu a v čom nie? A ako ich užívať, aby pomohli? Pýtame sa imunológa a alergiológa MUDr. Radovana Košturiaka z ambulancie klinickej imunológie a alergiológie z Polikliniky Klokočina v Nitre.

Minulý mesiac sme písali o častej chorobnosti malých detí a možnej imunomodulácii, teda o pozitívnom ovplyvňovaní fungovania imunitného systému. K azda najznámejším imunomodulačným látkam patria dnes probiotiká. Ako by ste vysvetlili čitateľom, čo sú probiotiká?

Vaša otázka poukazuje na problém, s ktorým sa každodenne stretávame, a tým je nesprávne používanie (a nebojím sa povedať až zneužívanie) slova „probiotikum“. Verím, že čitateľov neodradím, ak použijem citáciu z dokumentu Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá definuje probiotiká ako „živé mikroorganizmy, ktoré v prípade podávania v dostatočných dávkach majú pozitívny vplyv na zdravie hostiteľa“. Z tejto definície jasne vyplýva, že nie všetko, čo sa dnes pýši označením „probiotikum“, aj skutočným probiotikom je. Výrobcovia výživových doplnkov či potravín s minimálnym až stopovým obsahom živých kultúr radi označujú svoje produkty ako „probiotické“. Nie je to korektné, pretože ľudia podvedome očakávajú zdravotnú prospešnosť týchto výrobkov, hoci táto nebola nikdy výrobcom dokázaná a ani testovaná. Na druhej strane máme viacero serióznych producentov, ktorí už niekoľko desaťročí skúmajú probiotiká na molekulárnej úrovni. Roky spolupráce vedeckých tímov zo súkromného i akademického sektora vyústilo až do fázy úspešných klinických testov. Vďaka tejto náročnej práci dnes máme dôkazy o priaznivom vplyve konkrétnych probiotík na konkrétne ochorenia. Treba však poznamenať, že nie všetky klinické štúdie sa skončili úspešne. Preto je problematika probiotík veľmi komplikovaná a náročná aj pre špecialistu. Len pre informáciu, ak sa o probiotikách do roku 2000 objavovalo vo vedeckej literatúre asi 100 až 200 článkov ročne, v roku 2014 to už bolo 1 784, teda asi 5 nových vedeckých článkov denne. Od začiatku tohto roka sa už vo svete publikovalo 351 vedeckých článkov s kľúčovým slovom „probiotiká“.

Viete nám jednoducho opísať, ako vlastne probiotiká fungujú?

Verím, že mnohých čitateľov neprekvapím konštatovaním, že na každú bunku nášho tela pripadá až 10 buniek mikroorganizmov, ktoré s nami žijú v rovnováhe. Je to neviditeľný svet zložený z tisícov kmeňov mikróbov, z ktorých viaceré ani nemajú mená, len číselné označenia. Všetky mikroorganizmy nášho tela tvoria akýsi virtuálny orgán, ktorý nazývame mikrobióm s hmotnosťou asi 1,5 až 2 kg – teda podobne, ako váži pečeň či mozog. V tomto mikrokozme existuje nespočetné množstvo vzťahov a prebieha tu čulá výmena informácií. Najväčší počet mikroorganizmov žije v tenkom a hrubom čreve. Zabezpečujú naše trávenie, získavanie živín a vitamínov. Jednou z dôležitých úloh mikrobiómu je aj normálne fungovanie imunitného systému. Ten sa na baktériách učí a cvičí, pretože ich štruktúra pripomína nebezpečné, nepriateľské baktérie z vonkajšieho prostredia. Bez vlastných mikróbov sa imunitný systém nerozvíja a zostáva na úrovni novorodenca. Snaha bojovať proti prospešným mikroorganizmom, byť úplne sterilný a „hygienicky čistý“, ako nám tvrdia reklamy, nie je správna. Bez „priateľských“ (komenzálnych) baktérií by sme neprežili ani deň. Princíp účinku probiotík spočíva v tom, že sa upravuje porušená rovnováha nášho mikrobiómu, na ktorý negatívne dopadá moderný spôsob života a výživa.

Väčšina z nás vie, že probiotiká by dieťa malo užívať vtedy, keď mu lekár naordinoval antibiotiká. Prečo?

Antibiotiká patria k veľkým výdobytkom modernej medicíny a zachránili milióny ľudských životov. Ich problémom však je, že nezabíjajú len „zlé“ patogénne baktérie, ale ubližujú aj našim spriateleným baktériám. Takže ak antibiotiká liečia ochorenie jedného orgánu – napríklad pľúc, spôsobujú nerovnováhu alebo zníženie fungovania nášho mikrobiálneho orgánu – mikrobiómu. Používanie probiotík zlepšuje toleranciu antibiotík, znižuje výskyt hnačiek sprevádzajúcich túto liečbu a snaží sa navodiť stratenú rovnováhu v mikrobióme. Počas liečby však treba dodržiavať dostatočný odstup (minimálne 4 hodiny) od dávky antibiotika. V praxi najčastejšie odporúčame dávku probiotika na obed, ak antibiotikum užívame ráno a večer.

Stačí, ak sa v tomto prípade probiotiká užívajú len tak dlho, ako aj antibiotiká alebo ich treba užívať dlhšie?

Užívanie probiotík počas antibiotickej liečby nás chráni pred vznikom hnačiek z dysmikróbie, neskôr vo fáze rekonvalescencie nám probiotiká pomáhajú v reštaurovaní normálneho zloženia mikrobiómu čreva, prispievajú k normálnemu priebehu imunitnej odpovede a reštitúcii paralyzovaného imunitného systému. Pacientom odporúčame užívať probiotiká ešte aspoň 4 až 6 týždňov po antibiotikách.

Monika Bothová
Dieťa 3/2015
Krátené